Katarína Kupková

Keď sme dostali nomináciu pre učiteľku Katku v MŠ Kubrá, nepotrebovali sme navigáciu, hneď sme vedeli, kam treba ísť a aj kde zaparkovať. Kubrá je malá a ocenili sme tu už viacero zaujímavých ľudí. No len čo sme vošli do areálu MŠ, dostali sme informáciu, že pani učiteľka Katka príde do práce cca o hodinu. „Oceňte ju doma,“ posmelila nás jej kolegyňa a podala stručný výklad o tom, kde býva. Sadli sme do auta a podľa toho, čo sme počuli, sme sa vybrali hľadať Katku u nej doma. Nuž, či sme zle načúvali alebo popis cesty k domu, kde býva Katka, nebol celkom presný, už nevieme posúdiť. Isté však je, že sme na miesto nedošli a hoci sme sa pýtali okoloidúcich a zapojili všetky závity a závitnice vo svojich hlavách, indície, ktoré sme dostali, nám Katku nájsť nepomohli. Vrátili sme sa preto do škôlky. Koniec koncov, ubehlo dobrých 40 minút, takže sme vedeli, že pomaly by mala prísť do MŠ. A skutočne! Tam nás už čakala nenápadná žienka, vydesená našimi kostýmami. Pri čítaní nominačného listu sa nám Katka rozplakala. Potrebovala naše objatia, ale aj po nich ostala veľmi krehká a rozľútostnená.

Učiteľkou v MŠ je už 39 rokov a dnes už prichádzajú do MŠ rodičia, ktorí boli pred rokmi jej malí predškoláci a zverujú jej svoje deti.

Keď nie je Katka v MŠ, teší sa zo svojich troch detí, troch vnúčat a záhradky. Manžel pani Katky je stavbár. Keď buduje domy, Katka varí pre majstrov. „Keď svoju prácu porovnávam s prácou svojho muža, hovorím: ty máš niečo hmatateľné, kto sa pozrie na dom, povie, že to staval Kupka, ale ja mám takú prázdnotu. Nie je vidno, čo robím…“ Museli sme Katke vysvetliť, že ona je rovnako dobrý staviteľ ako jej manžel, ale ona stavia v deťoch základy pre celý ich život, čo je to najdôležitejšie.

Katka nám ďalej prezradila, že s deťmi z MŠ chodia do knižnice v Trenčíne, starostivo s kolegyňou zapisujú výroky detí a zápisky im odovzdávajú, keď opúšťajú škôlku. Priznáva, že aj cez víkend rozmýšľa nad detičkami. Trápi ju, keď niektoré z nich plakalo a ona nezistila prečo. Keď prídu deti po prvý raz do MŠ, podľa Katky ich treba nechať, aby samé, hoci postupne a pomaličky, prišli za pani učiteľkou, netreba sa im vnucovať.

Dojatú Katku sme potom nechali robiť si svoju prácu – naučiť detičky všetko dôležité pre život, lebo presne to sa učí v MŠ.