jana@tren-cin.sk

Študentské roky venovala pedagogickému zameraniu so špecializáciou na pedagogiku emocionálne a sociálne narušených. Vyše štvrť storočia sa venuje ochotníckemu divadlu a divadlu mladých (Malá Múza, Hugo, Masky) a posledné dva roky aj profesionálne (Mestské divadlo Trenčín), kde pôsobí ako herečka a inšpicientka. Hovorí o sebe, že je optimistka, ktorá verí v silu ľudskosti, rada inšpiruje druhých a nikdy nestráca zmysel pre humor.

– – –

Verím v ľudí, ktorí svojou prácou, talentom a predovšetkým srdcom obohacujú naše okolie a je dôležité vidieť to a oceniť to. Práve takéto činy často nenápadne, no veľmi významne, formujú miesto, kde žijeme a kým sa stávame. A práve vďaka takýmto ľuďom vznikajú inšpiratívne príbehy, ktoré si zaslúžia byť ocenené. No a keďže mám „nepokojné sedenie“, chcem energiu pretaviť na pozitívnu strunu a chcem byť pri tom a prispieť aspoň malou formou k takémuto peknému poČINu. 🙂

katarina@tren-cin.sk

Katarína je stále srdcom učiteľka, ale profesne sa už viac ako pätnásť rokov venuje riadeniu a hodnoteniu projektov na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach. Dokáže nájsť systém v chaose a rozumie reči čísel i písmen. Tvorivú časť osobnosti možno nájsť v riadkoch populárno-náučných textov pre deti a rôznych príležitostných písačkách. K projektu trenČIN ju priviedol Trenčín 2026.

– – –

V Trenčíne žijem pomerne krátko a považujem ho za dobré miesto na život. Obzvlášť ten rodinný. Dobré miesto na život vytvárajú dobroČINy. Keď sme sa do Trenčína prisťahovali, od začiatku sme sa cítili ako doma, a to aj vďaka našim skvelým susedom: Aničke, ktorá má pre nás vždy milé slovo a kedykoľvek klopne na dvere, že niečo napiekla a Ferkovi, Ivke a Lukymu, ktorí nielen postrážia naše poklady, prevezmú zásielky, keď nie sme doma, ale predovšetkým sú našimi príjemnými spoločníkmi v časoch dobrých i menej dobrých. A takýchto vzácnych ľudí máme v susedstve nespočetne.

Trenčín je rodiskom i pôsobiskom celého zástupu významných osobností. Avšak atmosféru mesta nevytvárajú len mediálne známe tváre, ale predovšetkým bežní ľudia a ich činy, ktoré robia ostatným pekný deň. Aj vďaka skúsenosti s našimi susedmi a ľuďmi v okolí som vedela, že v Trenčíne je množstvo ľudí, ktorí robia TO niečo navyše, čo vám pozdvihne náladu. A je mi cťou nachádzať a stretávať ich aj vďaka projektu trenČIN.

peter@tren-cin.sk

Peter vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave a už viac ako 35 rokov sa venuje ochotníckemu divadlu v Púchove. Je autorom scenárov, režisérom a scénografom. Ako režisér a lektor spolupracuje s divadlom Vertigo v Budapešti a ochotníckymi divadlami na Slovensku aj v Srbsku. Pracoval v propagácii i reklame a štrnásť rokov aj ako redaktor v regionálnych médiách. Jeho improvizačné skúsenosti a komunikačné schopnosti sú základom pre jeho úlohu v tíme projektu trenČIN.

– – –

Dcérka sa pred tromi rokmi v jednom zo školských zadaní zaoberala tvorbou Kateřiny Šedej. Ukázala mi tú prácu a mňa Kateřinine projekty doslova nadchli. Na prvý pohľad uletené nápady, ktoré ale neomylne sledujú cieľ. Tým cieľom bolo vo väčšine mne známych projektov zlepšenie kvality života nejakej konkrétnej komunity, a to veľmi neočakávaným spôsobom. Dala impulz a veci sa dali do pohybu.

Keď ma pred tromi mesiacmi oslovila koordinátorka projektu Lenka, súhlasil som ešte skôr ako mi podrobne vysvetlila podstatu projektu v Trenčíne. Ale osobnosť autorky bol pre mňa len impulz.
Najviac ma presvedčila možnosť byť poslom dobrých správ. Vstúpiť ľuďom do života, prekvapiť ich, zanechať dobrý pocit a rovnako rýchlo zmiznúť. V slušivých talároch hľadíme na prekvapených a dojatých ľudí, ktorí nedostávajú švajčiarske hodinky ani bankový šek, ale dobré slovo. Dáme im možnosť šíriť ho ďalej. Nabádame ľudí, aby sa zamysleli, kto z ich okolia im zlepšuje náladu natoľko, aby bolo hodné ho oceniť. Aké pekné by bolo, keby tento impulz Trenčanom zostal aj po skončení projektu.

silvia@tren.cin.sk

V Silvii sa mieša kokteil dvoch osobností – literárno-kreatívnej a manažérsko-pragmatickej. Aj keď celý svoj život lavíruje medzi cestovným ruchom a tvorivou literatúrou, dnes o sebe skôr povie, že funguje ako lektorka na všetkých úrovniach – venuje sa škôlkárom, žiakom, dospelým i seniorom. Je autorkou viac ako 20 kníh pre deti i dospelých a mnohých publikácií. Stala sa laureátkou viacerých ocenení, no je presvedčená, že ocenení by mali byť aj ľudia, ktorí sú na prvý pohľad neviditeľní, ale bez nich by život jednoducho nemal farby.

– – –

Presne si pamätám, keď som ako škôlkarka recitovala na vítaní detí do života Podjavorinskej Žabiatko. V sále bolo ticho, no je to otázkou, koľkí prítomní ma počúvali. Veď mamičky tam mali svoje ratolesti, nie všetky spali a bolo treba sa im venovať Ale minimálne počúvala pani učiteľka, ktorá ma pripravovala. A ja som sa cítila dôležito v mojom malom detskom svete. Skutočne DÔLEŽITO.
Nie každý má možnosť zažiť svoju „chvíľku slávy“.  A možno ani nepotrebuje. Robí veci srdcom a nič za to neočakáva. Je šťastný, keď sú šťastní tí okolo. No ak si niekto v činnosti, ktorú vykonáva, všimne ten vložený malý kúsok jeho srdiečka, je to úžasné.
Je neuveriteľné, že práve nám sa pošťastilo takýmto ľuďom odovzdávať poďakovanie. A hoci navonok sme len sprostredkovatelia ďakovných slov, chtiac-nechtiac sa stávame súčasťou niečoho krásneho a neopakovateľného. TrenČIN nám takto veľmi rýchlo osídlil naše duše a my vieme, že v nich už ostane navždy. Na tie neuveriteľné stretnutia sa jednoducho nedá zabudnúť.

www.tren-cin.sk

peter@tren-cin.sk
katarina@tren-cin.sk
silvia@tren.cin.sk
jana@tren-cin.sk

Autorka projektu

Kateřina Šedá (1977) je česká umelkyňa, ktorej práca má blízko k sociálnej architektúre. V rokoch 1999 – 2005 absolvovala Akadémiu výtvarných umení v Prahe u prof. Vladimíra Kokoliu. 

Vo svojej práci sa zameriava na sociálne koncipované akcie, pri ktorých často zaangažuje desiatky až stovky osôb, ktoré nemajú s umením nič spoločné. Väčšinou sa odohrávajú priamo na dedinách alebo v uliciach miest. Experimenty s medziľudskými vzťahmi majú za cieľ vyviesť zúčastnených zo zažitých stereotypov alebo sociálnej izolácie. Pomocou ich vlastnej (vyprovokovanej) aktivity a vďaka novému využitiu všedných prostriedkov sa pokúša prebudiť trvalú zmenu v ich správaní.

Je autorkou mnohých sociálne koncipovaných projektov, ktoré realizovala v Českej republike i v zahraničí. K vytvoreniu samostatného projektu ju pozvali nielen významné umelecké inštitúcie ako napríklad Artpark Buffalo Niagara v USA (2022 – 2024), Milton Keynes Arts Centre vo Veľkej Británii (2022 – 2023), Mestská galéria v Sofii v Bulharsku (2020 – 2021), LIAF v Nórsku (2019), IHME v Helsinkách vo Fínsku (2016), SFMOMA v San Fraciscu (2013 – 2014), Tate Modern v Londýne (2011), ale aj vedenia miest, obcí, domovov seniorov a ďalšie organizácie. Vystavovala napríklad na 16. medzinárodnom bienále architektúry v Benátkach (2018), v MMOMA v Moskve (2016), na Echigo-Tsumari Art Triennale 2015 v Japonsku, na Benátskom bienále (2013), v Kunstmuseum Luzern (2012), Mori Museum v Tokiu (2010), New Museum v New Yorku (2009), na Manifesta 7 v Bolzane (2008), na 5. Berlínskom bienále súčasného umenia (2008), v Renaissance Society v Chicagu (2008)  alebo na Documenta 12 v Kasseli (2007). 

Za svoju prácu získala celý rad ocenení: Cena mesta Brno 2025, Architekt roku 2017 (ČR), Magnesia Litera za publicistiku (ČR), TAKU Production Prize (Fínsko), Nejkrásnejší české knihy (ČR), Contemporary Art Society Award (Veľká Británia), Cena Jindřicha Chalupeckého (ČR), Fluxus Award (Nemecko), Essl Award (Rakúsko) a ďalšie. Vydala viac ako tridsať kníh a publikácií, v ktorých detailne mapuje jednotlivé projekty.

Viac o jej práci: www.katerinaseda.cz

Produkčný

David je vedúcim produkcie a kľúčovým členom tímu Kateřiny Šedej, s ktorým dlhodobo spolupracuje už viac ako pätnásť rokov. V projektoch zabezpečuje manažment produkcie, koordináciu jednotlivých fáz realizácie a zároveň sa venuje aj administratívnemu zázemiu a plynulému priebehu projektov. Vďaka svojim skúsenostiam a systematickému prístupu je dôležitou oporou pri realizácii komplexných umeleckých i verejných projektov.

Projektová manažérka

Lenka je pôvodne historička šmrncnutá sociálnou psychológiou. Objavovanie príbehov v zatuchnutých archívoch jej síce prinášalo radosť, ale chýbal jej kontakt s príbehmi živých ľudí. Cez hrad Beckov a Osvetové stredisko v Považskej Bystrici sa zatúlala do tímu Trenčín 2026, kde jej zverili komunitné projekty, vďaka ktorým sa môže nielen manažérsky realizovať, ale aj oživovať susedstvá. V projekte trenČIN je spojkou medzi svetom umenia a papierovými nevyhnutnosťami.