Karol Dubovan

Pána Karola sme zastihli pri ceste z nemocnice. Nechodí sem len za vyšetrením, ale každý piatok tu má, ako sám hovorí, službu. Imobilným pacientom podáva sväté prijímanie a predtým navštevuje Zariadenie opatrovateľskej služby na Piaristickej ulici.

„Prinesiem im sviatosť, chvíľu sa porozprávam, aby tí ľudia cítili, že niekto o nich má záujem.“

Rovnako vníma i svoje návštevy v nemocnici. Personálu je málo a je zaneprázdnený zdravotníckou starostlivosťou o pacientov.

„Častokrát tí pacienti na posteli čakajú, kedy budú povolaní do večnosti. Keď pri nich ale dakto je, hoci sa len usmeje, pohladí ich, to je, ako keby kráľ pri nich bol, hoci ja som len obyčajný človek,“ vyznáva sa pán Karol. Dodá, že si takúto starostlivosť už vyskúšal, keď doopatroval svojich rodičov. Hovorí, že kto to nezažil, ťažko si vie uvedomiť, aká dôležitá je pre týchto ľudí prítomnosť ich blízkych. Niekoho, koho poznajú, pre koho sú dôležití a videní. Pre veriacich je navyše sviatosť vzpruhou na duši i na tele.

„Robím to ako dobrovoľník s láskou. Títo ľudia majú rôzne životné osudy, ale i oni prispeli k tomu, že máme to, čo máme,“ povedal. Dodal, že má nesmierne dobrý pocit z toho, keď sa ľudia počas jeho návštevy dobre cítia, dokonca, že sú šťastní. K mnohým z nich zavítajú príbuzní raz do roka a on sa snaží chodiť každý týždeň aspoň raz, keď nie častejšie.

„Ak môžete spraviť niekomu radosť, tak je to obrovské šťastie, ktoré môžete zažívať denne. Denne!“

Pán Karol má sám cez sedemdesiat. Pred dôchodkom pracoval ako elektrotechnický inžinier a bol vedúcim pracovníkom montážnej skupiny, ktorá montovala informačné systémy vo vodných elektrárňach. Dnes pracuje s oveľa silnejšou energiou.