Eva Balluchová

Bývalú riaditeľku materskej školy sme mali na nominačnom liste už tretí raz. Prvú dohodnutú návštevu najskôr zrušila s tým, že sa do podobnej akcie nezapojí. Na druhom nominačnom liste bola náhradníčkou, a tak sa na ňu nedostalo. Viackrát sme o nej z rôznych úst počuli a vždy to boli slová chvály. Keď nám ju ako jediný svoj návrh dal do ruky ošetrovateľ Jozef, neboli sme úplne nadšení. Čo ak nás pošle opäť do hája? Jozef bol ale neoblomný, zdvihol telefón a volal pani Eve. Kým nám dohadoval návštevu, obdivovali sme jeho štýlový záhradný nábytok. Mozaika. Aj Evina tretia nominácia bola taká mozaika z kúskov informácií o nej. Napokon sa nám ju podarilo vyskladať.

Evička, ako ju Jozef oslovil v liste, nás pozvala domov a spolu s manželom a synom nám robili spoločnosť dobrú polhodinu. V duchu som si kládol otázku, čo sa prv stalo, že nás táto milá a obetavá žena najskôr odmietla.

Eva je viac ako uznávaná pedagogička. Venovala sa deťom v predškolskom veku a je priekopníčkou myšlienky integrácie zdravých a zdravotne znevýhodnených detí v Trenčíne. To ona založila v Orechovom, okrajovej časti Trenčína, integrovanú škôlku, ktorá bola pôvodne určená deťom s hendikepom. Netrvalo dlho a rodičia k nej prihlásili aj zdravé deti a prirodzene tak vzniklo prostredie inklúzie a integrácie. Jednoducho priestor, v ktorom znevýhodnené deti pocítili akceptáciu okolia a tie zdravé ich zasa vnímali ako rovnocenných kamarátov. Samo prostredie v nich budovalo vzájomný rešpekt, priateľstvo a empatiu.

Ak je pravdou, že všetko podstatné pre život sa človek naučí v škôlke, tak tu sa to podarilo hneď na niekoľkých frontoch, lebo škôlka neformovala len deti, ale i rodičov a bezpočet pedagógov, ktorých zanietenie nonkonformnej učiteľky inšpirovalo a motivovalo.

Smutným paradoxom je, že odborné riadiace orgány, ktoré sa jej prístupom mohli hrdiť, jej skôr kládli polená pod nohy. V druhej polovici osemdesiatych rokov bola integrovaná škôlka niečím nevídaným, na čo ani nemali metodiku. Neskôr sa o parcelu, na ktorej škôlka stála, zaujímali kupci, a tak začali na riaditeľku chodiť anonymy, že škôlka nezodpovedá hygienickým normám. Riaditeľka Balluchová i škôlka si i teraz svoje miesto na slnku uhájili a škôlka funguje dodnes. Jej zakladateľku pripomína nenápadná drevená tabuľka pri vstupe.

Eva je dnes na dôchodku, ale vraví, že by sa bez váhania vrátila k deťom do škôlky. Zvlášť k takým, ktoré sú z akejkoľvek príčiny vyčleňované z väčšinovej spoločnosti. „Keby zriadili škôlku pre rómske deti, neváhala by som ani chvíľu,“ povedala.