Vladimír Ondrovič

Vlado Ondrovič aktuálne učí tanec okolo dvesto detí z Trenčína v rôznych tanečných zoskupeniach. Oceňovať ho však ideme do Beckova, kam dochádza na základnú školu učiť telocvik. Pán školník nás ochotne zavedie k riaditeľovi školy a ten nám na rozhovor s oceneným poskytne vlastnú kanceláriu. Je zároveň prvým a nie jediným, kto ocenenému srdečne gratuluje.

Z rozhovoru s Vladom sa dozvedáme, že za jeho celoživotnú lásku k tancu môže otec Vladimír, ktorý bol jedným z najtalentovanejších módnych návrhárov Československa a pôsobil v Odevných závodoch Trenčín. Keďže predvádzanie šiat muselo mať precíznu choreografiu, jeho syn sa pohybu učil na predvádzacom móle.

„V sedemdesiatom piatom roku som už ako malý chalan predvádzal módu,“ spomína Vladimír mladší. Dodáva, že choreografie im robil Jozef Sabovčík starší, otec dvojnásobného majstra Európy a bronzového medailistu zo ZOH v Sarajeve v krasokorčuľovaní. S jeho synom sa spolu hrávali.

Vlado sa v mladosti venoval atletike, lyžovaniu, súťažnemu behu na lyžiach a neskôr prešiel na zápasenie, vzpieranie a silový trojboj. Napokon sa ale rozhodol pre tanec. Zaujal ho breakdance.

„Na zápasníckych žinenkách sa dala robiť gymnastika, parkúr a rôzne akrobatické prvky,“ spomínal.

Dnes spolupracuje ako choreograf i tanečník s okolitými kultúrnymi inštitúciami a ako pedagóg vedie viacero tanečných skupín rôznych žánrov tanca, od gymnastiky cez breakdance a parkúr po hip-hop, disco, country, ľudové tance až po spoločenské tance a balet. Mladým sa snaží vštepiť lásku k pohybu, tímového ducha, ale aj nastaviť hodnotový rebríček.

„Keď človek robí akúkoľvek aktivitu s deťmi, mal by mať záujem ich zároveň aj vychovávať,“ povedal.

Pracuje s deťmi v súkromnej základnej umeleckej škole i v detskom domove. Stretáva sa s nimi niekoľkokrát do týždňa. Najväčšou výzvou je vždy nadchnúť a motivovať deti.

„V deväťdesiatych rokoch deti dokázali pracovať samostatne a využívať čas i priestor. Dnes sedia a čakajú na pokyn, akoby sa im ani nechcelo,“ sťažuje si tanečník. Dodáva, že niekedy musí použiť metódu cukru a biča a deťom za aktivitu sľúbiť odmenu.

Jedným z Vladových koníčkov bol i výcvik psov, no pre aktivity spojené s tancom naň už čas nemá. Na otázku, či by vedel, koho oceniť, odpovedal, že keby mal možnosť, pozná mnoho ľudí, ktorých by vedel oceniť. Tú možnosť rozhodne má, stačí ich stretnúť a povedať im to do očí. V našom projekte trenČIN je Vladimír Ondrovič posledným oceneným v jednej zo štyroch línií. K ostatným trom pôjdeme nabudúce.