Viktória Ando

Mladú ženu sme vylákali pred budovu základnej školy pod zámienkou, že musí preparkovať auto. Sotva sme si stihli upraviť taláre, už otvárala dvere svojho vozu.

Prekvapene nás skenovala pohľadom, lebo policajti predsa len nechodia v talároch.

Viktória Ando je riaditeľkou Súkromnej základnej umeleckej školy, kde učí deti teóriu a zborový spev. Zároveň dva a pol roka vedie Trenčiansky spevácky zbor. Funkciu zbormajstra zdedila po Jozefovi Vakošovi, ktorého sme oceňovali pred mesiacom.

„Pracujem na takej generačnej obmene, hľadáme nových ľudí. Máme málo pánov, nechcete sa pridať?“

Repertoár pre tridsaťčlenný súbor vyberá pocitovo, staršie i modernejšie melódie bez sprievodu hudobných nástrojov.

„Snažím sa vyberať pravidelne také skladby, aby sme boli aspoň štvorhlasní,“ doplnila.

Na zborovom speve ju najviac napĺňa vedomie, že prostredníctvom hudby buduje komunitu ľudí. Verí, že súzvuk, ktorý poskytujú ich hlasy, sa dá preniesť i do vzťahov.

„Je to obrovská zodpovednosť: prísť, pripraviť sa a viesť tých ľudí. Mladých i starších ako ja. Tam, kam tú energiu dávate, tak sa vám to vracia,” povedala.

Viktória má pod taktovkou aj Miešaný spevácky zbor v Novej Dubnici. Aby spevu nebolo málo, sama ako speváčka pôsobí v ženskej speváckej skupine Hrdličky, ktorú Trenčania mali možnosť počuť aj v rámci projektu Trenčín 2026.

Popri tom všetkom je starostlivá manželka, mama štvorročného synčeka, a tak je rada, keď sa dostane domov k rodine.