Tatiana Nováková

Škôlka na sídlisku Juh je postavená v kopci a tri úrovne tried pôsobia trochu ako bludisko. Školský dvor poskytuje veľa podnetov na spomienky. Hojdačky pripomenú škôlku na juhu Slovenska, kam som chodil pred polstoročím. Kto by sa nechcel aspoň na moment vrátiť do detských čias? Silvia si vyskúša koníka na pružine a je to číra radosť. Stačilo. Neprišli sme sa sem hojdať.

Tatiana Nováková je učiteľkou v materskej škole a svoje deti i kolegyne zapája do rôznych projektov. Od zbierky pre postihnuté dieťa cez háčkované chobotničky do nemocníc až po environmentálne cielené projekty. Už od bránky materskej školy Dúha je jasné, že deti sa tu učia vážiť si a chrániť prírodu. Majú tu vysadené arborétum i hmyzí domček a naznačujú to i názvy tried ako Motýliky, Lienky, Vtáčatá, Včielky, Koníky, Žabky.

„Snažíme sa robiť environmentálnu osvetu už v útlom veku. Tieto malé deti sú veľmi tvárne, nadšené, snažíme sa v nich budovať vzťah k prírode i k sebe samým,“ povedala Tatiana. Dodala, že deti učia i ohľaduplnému džentlmenskému správaniu. Hovorí však, že niektoré na dobré spôsoby časom pozabudnú. Minule sa jej na správanie chlapcov sťažovala jedenásťročná dcéra.

„Mama, mohla by si prísť do školy doučiť ich, tam už to nefunguje,“ tlmočí dcérine slová.

Taja, ako ju kamaráti volajú, je aktívna aj v organizácii Dobrovoľná civilná ochrana a chodí deťom v školách prednášať, ako sa správať v prípade ohrozenia, ako poskytnúť prvú pomoc.

„Veľmi ma to baví, lebo v tých mladých vidím našu budúcnosť,“ povedala ako seniorka na zaslúženom odpočinku, no do dôchodku jej chýba ešte štvrťstoročie. Medzi deťmi to bude pekný čas, lebo, ako sama hovorí, baví ju počúvať, aké majú plány so svojím životom. Prekvapivo sú vraj často veľmi realistické.