„Nenachádzam slov. Keby som vedela od koho a s čím ste prišli, pozvala by som vás aj hore.“ „Urobiť všetko preto, aby som mu pomohla, aby som upokojila rodičov, pomohla matke dieťatka. Správate sa ako k vlastnému.“ „A to je balzam na srdce, keď viete, že vy ste mu pomohli, vy ste sa oň starali.“
Štefánia Klučárová
Povolanie: staničná sestra
Lokalita: Trenčín - Kvetná
Dátum ocenenia: 14. 8. 2026
„Nenachádzam slov. Keby som vedela od koho a s čím ste prišli, pozvala by som vás aj hore.“ „Urobiť všetko preto, aby som mu pomohla, aby som upokojila rodičov, pomohla matke dieťatka. Správate sa ako k vlastnému.“ „A to je balzam na srdce, keď viete, že vy ste mu pomohli, vy ste sa oň starali.“
Pani Štefánia si nás nedôverčivo premeriava pred vchodom do jej paneláku. Mimochodom, v tomto vchode oceňujeme už tretieho človeka. Čítame ocenenie a z výrazu tváre postupne vnímame prekvapenie, dojatie a slzy.
„Keby som vedela, od koho a s čím ste prišli, pozvala by som vás aj hore.“
Štefánia viac ako štyridsať rokov strávila na neonatologickej klinike. S pani primárkou Vicianovou zakladala jednotku intenzívnej starostlivosti, kde neskôr ako hlavná sestra učila nejednu svoju kolegyňu rozumieť bábätkám.
„K nám zvážali predčasne narodené deti aj z iných okresov. Práca náročná, no o to viac nás tešil úspech,“ spomína Štefánia. Raz boli v Považskej Bystrici po osemdesiatdekové dievčatko. Zachránili ho a po troch rokoch im ho rodičia priviezli ukázať.
„A to je balzam na srdce, keď viete, že vy ste mu pomohli, vy ste sa oň starali,“ hovorí dojato. Dojímať sa pri novorodencoch si však nemohla dovoliť. Bolo treba pomáhať s láskou, empatiou, ale profesionálne.
„Urobiť všetko preto, aby som mu pomohla, aby som upokojila rodičov, pomohla matke dieťatka. Správať sa ako k vlastnému,“ hovorí aj po rokoch s pohnutým hlasom.
Štefánia sa roky starala o predčasne narodené deti a schválosťou osudu i jej prvý vnúčik prišiel na svet skôr, ako mal. Obavy a strach babičky ustúpili skúsenostiam zdravotnej sestry a napokon všetko dobre dopadlo. Z drobulinkého chlapca je dnes maturant. Ani Dietl by to lepšie nenapísal.
„Až vtedy si dokážete uvedomiť, čo prežívajú druhí ľudia,“ hovorí. Bolo to o to intenzívnejšie, že ako sestra si plne uvedomovala všetky riziká.
Dnes má už pokojnejšie sny. Pomáha deťom s vnúčencami a užíva si záhradu. Občas sa stretnú so starou partiou z novorodeneckého na kávičke a spomínajú na zlaté časy. Ak sa zadarí, dovolenkujú s manželom pri mori a v zime ich stretnete na Orave na lyžiach.
