Rudolf Dobiáš

Za človekom s veľkým Č, ktorého netreba veľmi predstavovať, sme sa pobrali do Dobrej. Na ulicu, v ktorej sme už oceňovali. A vlastne aj do rodinného domu, v ktorom sme už oceňovali. V júni sme tu odovzdávali ocenenie synovi, teraz sme ho niesli otcovi. Manželka a syn nás pozvali ďalej a my sme vošli do miestnosti, ktorá bola plná rodinnej lásky a spolupatričnosti. Jednoducho to bolo cítiť vo vzduchu.

Pán Rudolf Dobiáš vo veku 92 rokov má stále pocit, že ešte by mohol okolo seba odovzdať viac dobra. Asi sa mu ešte neminulo, hoci ho celý život rozdával priehrštím. Vek mu prirodzene priniesol zdravotné problémy, no humor jemu vlastný mu ostal. Pobavil nás minipríbehom, ktorý sa mu nedávno prihodil a my sme na ňom schuti zasmiali. Prekvapilo nás, že rodina žije stále približne na mieste, kde sa pán Rudolf narodil. Pri odchode sme mu zaželali veľa zdravia. Keď sme vychádzali z miestnosti, pokoj, harmóniu a rodinné teplo sme nechali vo vnútri a vedeli sme, že na toto stretnutie už nikdy nezabudneme.

V roku 1953 objavil učiteľ v zošite Rudolfa Dobiáša karikatúru zobrazujúcu Stalina a Gottwalda, ktorí sa varili v hrncoch v pekle. Štátna bezpečnosť ho zatkla tri mesiace po tom, ako ho prijali na Filozofickú fakultu. Bol odsúdený na osemnásť rokov väzenia v Jáchymove. Pustili ho v roku 1960. Literárne začal tvoriť ešte vo väzení, kedy vydal prvú básnickú zbierku Akvárium. O desať rokov neskôr už publikoval v detských časopisoch a písal rozhlasové hry pre deti, ktorých vytvoril vyše tridsať. Po roku 1989 literárne spracoval temné obdobie 50. rokov v Československu. Založil časopis Svedectvo, kde pôsobil aj ako šéfredaktor. Za svoje dielo získal množstvo ocenení, o. i. získal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za literatúru a Pribinov kríž II. triedy – Cena prezidenta SR za celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd, Cenu Fra Angelica, Cenu Trojruža, Cenu Ústavu pamäti národa, Krištáľové krídlo, Rytier Rádu sv. Gregora Veľkého, Cenu Miroslava Ivanova, Medzinárodnú cenu Egona Erwina Kischa, Národnú cenu Vojtecha Zamarovského a ďalšie. A k týmto významným oceneniam pribudlo v jeden obyčajný septembrový deň aj to z projektu trenČIN.