Renáta Tomková

Mierime do Melčíc – Lieskového. Tu by mala na slovenský spôsob dovolenkovať sociálna pracovníčka Zariadenia opatrovateľskej služby, kde sme už ocenili dve výnimočné ženy. Vieme číslo domu a hoci nám domáci veľmi nevedia poradiť, dom napokon nájdeme. Našťastie sme sa i dozvonili, lebo inak by sme sa ani nedozvedeli, že síce stojíme pred dobrým číslom domu, ale na zlej ulici a v nesprávnej dedine. Skúsime teda obec vedľa, Adamovské Kochanovce. Najskôr sa nám nedarí nájsť správne číslo. Na jednej ulici sú vyššie, na druhej nižšie. Necháme si poradiť od miestnych. Na poludnie, po polhodine hľadania parkujeme na správnom mieste.

Domáci pár nás pozýva do altánku v záhrade. Záhrada okolo je utešená, upravená rovnako ako pani domu. Pani Renáta nám ponúkne vodu, kávu, čerstvé domáce croissanty a po chvíli dokonca i obed. Vode so sirupom a sladkostiam sme nakoniec neodolali. Manžel odchádza za povinnosťami a my máme čas na príjemný rozhovor so srdečnou ženou s nezábudkovo modrými očami.

Renáta kedysi pracovala v detskom domove ako vychovávateľka. Bol to jej detský sen. Tam sa naučila, ako sa prejavujú ľudia pod tlakom i to, že každý typ správania má svoje príčiny. Snažila sa problémové deti nadchnúť pre činnosť, ktorú majú rady a postupne si získavala ich dôveru. Dokonca založila hip-hopovú tanečnú skupinu, aby našla cestu ku svojim zverencom.

„Hovorila som si, Reňa, najdôležitejší pre tieto deti je voľný čas. Škola ich nebaví, potrebujú niečo, kde môžu prejaviť emóciu,“ zaspomínala.

Skúsenosti z detského domova si priniesla i do Zariadenia opatrovateľskej služby, kde je už trinásť rokov sociálnou pracovníčkou. Jej džob je spolupracovať s opatrovateľkami pri príjme nových klientov, pomáhať opatrovateľkám i klientom riešiť napäté situácie. Napríklad, keď klient leží na zemi a nik si s ním nevie rady alebo medzi dvoma klientmi došlo k hádke či nezhodám. Raz riešila muža, ktorý sa zamiloval do nej, inokedy klienta, ktorý kvôli svojej láske prišiel o celoživotné úspory.

„Mala som dobrý vzťah s mojou starkou a mám taký iný pohľad na starých ľudí. Niekedy vidíte aj tú malosť toho človeka, ale stretnete niekoho ako je Otilka alebo opatrovateľky ako Kristínka, neviditeľnú Martu, neviditeľnú Janku a vidíte veľkosť, akoby ste stretli anjela,“ povedala a chválila opatrovateľky, ktoré neľutujú čas ani vlastné pohodlie či dokonca prostriedky, len aby pomohli klientom, ktorí neraz zápasia i s chudobou.

„A potom príďte a povedzte im, že niečo nie je dobre… Ja by som ocenila všetky naše opatrovateľky, lebo to je taký tím, že naozaj… škoda, že môžem dať iba jednu osobu,“ dodala na záver.

S Renátkou plynul čas rýchlo, lebo jej srdečnosť a zhovorčivosť krájala čas veľkým nožom.

Jej koníčky nebolo ťažké uhádnuť. Jedným z nich je záhrada. Hriadky boli plné zeleniny a neváhala dať nám malú výslužku. Okrem záhradky rada maľuje anjelov a rozdáva ich ako originálne darčeky svojim priateľom.