Peter Kolárik

Z príjemného chládku horskej prírody sme sa opäť presunuli do mesta, kde sa teplota šplhala nad 36 stupňov. Petra sme najskôr hľadali vo firme, kde pracuje. Márne. Nikto tam nebol. Zavolali sme mu teda a on nám úplne prirodzene vysvetlil cestu až k svojmu domu. Ani na chvíľu nezaváhal. V tej chvíli sa nám zdalo až neuveriteľné, s akou dôverou nás pozval k sebe. Až neskôr sme pochopili prečo. Bol totiž presvedčený, že mu jeho kamaráti pripravili narodeninové prekvapenie. Porozprával nám príbeh o svojej prezývke „Lekvarko“. Smiali sme sa všetci. Peter je človek, ktorý nevydrží sedieť bez práce. Rád športuje, majstruje, je šikovný kutil. Jeho priatelia vedia, že sa naňho môžu spoľahnúť. Keď sa ide na spoločnú dovolenku, Peter pripraví itinerár, vybaví ubytovanie, postará sa o organizáciu… jednoducho všetko zariadi tak, aby si ostatní mohli už len užívať spoločné chvíle.

Keď sme mu vysvetlili, prečo sme vlastne prišli, bol úprimne zaskočený. Chvíľu si myslel, že ho ideme oceniť za jeho pravidelné darovanie krvi. Potom zase, že sme prišli len zagratulovať k narodeninám. Jeho pocity boli chvíľami poriadne zmiešané, no o to úprimnejšia bola jeho radosť, keď zistil, že dôvod našej návštevy je celkom iný.

A na záver prišiel ešte jeden milý moment. Zistili sme, že na druhý deň ho čakala narodeninová oslava, na ktorej sa mal stretnúť s ďalším z našich ocenených. S úsmevom nám sľúbil, že nám pošle spoločnú fotografiu so šerpou.

Na druhý deň sme si prišli pre nominačnú listinu. Okrem nej sme na námestí susedov stihli oceniť ďalších dvoch ľudí a nutno dodať, že sme sa cítili, akoby sme už roky boli súčasťou tejto susedsekej komunity. Aj päťdesiatkového občerstvenia sa nám dostalo.