„Najskôr som si pomyslel, že v tých talároch idete niekoho ženiť.“ „Začnem stručne a potom to rozvediem.“ „Ja som prešiel bojiská od Holandska až dole po juh Francúzska, juh Talianska a všade sme boli prijímaní s rešpektom a úctou. Všade si vážia tých, ktorí bojovali proti fašistom.“
Miroslav Ondráš
Povolanie: dôchodca, vojak vo výslužbe
Lokalita: Trenčín - stred mesta
Dátum ocenenia: 13. 8. 2026
„Najskôr som si pomyslel, že v tých talároch idete niekoho ženiť.“ „Začnem stručne a potom to rozvediem.“ „Ja som prešiel bojiská od Holandska až dole po juh Francúzska, juh Talianska a všade sme boli prijímaní s rešpektom a úctou. Všade si vážia tých, ktorí bojovali proti fašistom.“
Keď sme zvonili pri vchodových dverách Miroslava Ondráša, vojaka vo výslužbe, netušili sme, že stretneme chodiacu encyklopédiu vojenskej histórie regiónu. Pán Ondráš nechcel ani počuť o tom, že by sme ho ocenili len tak pred vchodom paneláku. Považoval si za povinnosť gentlemana pozvať nás do reštaurácie.
Miroslav Ondráš pochádza zo Senice, no roky strávil na škole i vo vojenskom útvare v Česku a nakoniec zakotvil v Trenčíne. Keďže bol profesionálnym vojakom, jeho obľúbenou disciplínou je vojenská história regiónu. Aktívne sa ju snaží propagovať, aby ani budúce generácie nezabudli na hrdinov, ktorí bojovali proti fašistom.
„Mňa z histórie zaujímal nielen vývoj nejakej vojenskej bitky, ale aj súvislosti. Musel som si hneď naštudovať aj v akej dobe, prečo, načo, za čo, kto proti komu a s akým výsledkom,“ hovorí o svojej vášni. Keď sme sa ho pýtali na jeho obľúbenú tému, ktorou je vojenská história regiónu počas druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania, začal krátkou vetou: „Začnem stručne a potom to rozvediem.“
Začalo sa hodinové zaujímavé rozprávanie o historických súvislostiach i o málo známych hrdinoch z okolia Trenčína. Spomenul, že napríklad pri Skalke, pod kláštorom, je sústava podzemných skladov, v ktorých počas vojnového Slovenského štátu vojaci skladovali bojové chemické látky. Nemci chceli tento materiál využiť, no správca skladov ho odmietol vydať. Nebol ním nik iný než Jozef Gabčík, neskorší veliteľ výsadku Anthropoid a ktorý práve po tomto incidente v júni 1939 utiekol cez Poľsko do zahraničia. Dnes má pod kláštorom na Skalke pamätnú tabuľu.
Ondráš sa pri štúdiu histórie venoval najmä spojovacej technike a bol aj vášnivým rádioamatérom. Doposiaľ je vedúcim krúžku výpočtovej techniky. Je členom klubu výsadkárov, klubu vojenských dôchodcov i aktívnym členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Ako vojak má za sebou osemdesiatšesť zoskokov s padákom. Bude oslavovať osemdesiatku a posledný zoskok absolvoval pred dvadsiatimi rokmi. Zoskoky už má zakázané pre úraz palca na ruke. Pri nakladaní padáku do auta mu ho kolega nechtiac pribuchol do dverí.
Vyslúžilý vojak je i polyglot, ovláda sedem jazykov. Túto svoju schopnosť využil ako vedúci medzinárodného projektu vo Švajčiarsku aj na rôznych sympóziách a stretnutiach súvisiacich s vojnovou históriou. Hovorí, že vďaka účasti československých vojakov v protifašistickom odboji v zahraničí a tiež Slovenskému národnému povstaniu sa stretol s prejavmi rešpektu a úcty.
„Ja som prešiel bojiská od Holandska až dole po juh Francúzska, juh Talianska a všade sme boli prijímaní s rešpektom a úctou. Všade si vážia tých, ktorí bojovali proti fašistom,“ dodal na záver.
