Miroslav Černický

Keď sa oceňovaním dostaneme do akejkoľvek sociálnej bubliny, obyčajne v nej chvíľu lietame ako mucha v cylindri. Tentokrát sme navštevovali fyzioterapeutov. A keďže už z titulu svojho povolania radia populácii viac sa hýbať, nám dopriali pohybu viac ako dosť.

Najskôr sme hľadali jedného z docentov Katedry fyzioterapie na Fakulte zdravotníctva Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Keďže je čas prázdnin a dovoleniek, Miroslav Černický sa venuje rodine a my sme ho zastihli doma.

Miroslav Černický je jedným zo zakladajúcich pedagógov Katedry fyzioterapie na Fakulte zdravotníctva v Trenčíne. Medzi jeho prvými študentmi, ktorých previedol celým štúdiom, bol i Šimon, od ktorého dostal ocenenie. Katedra postupne rozširovala možnosti štúdia a docent Černický bol aktívne pri tom. Zdôrazňuje, že rozvoj fakulty vždy bol a je tímovou prácou.

„Ja osobne sa ich snažím naučiť čo najviac z praxe. Najhoršie je, keď je bezradný fyzioterapeut nad bezradným pacientom. Najlepším fyzioterapeutom je nespokojný fyzioterapeut, ktorý chce od svojho pacienta stále viac a viac,“ vysvetľuje pedagóg základné princípy, ktoré vštepuje študentom. Učí ich, aby sa neustále vzdelávali, pracovali na sebe a motivovali tak i svojich pacientov.

„Je to trochu psychológie, ako spolupracovať s pacientom. Fyzio zabieha do geriatrie, pediatrie, ortopédie, traumatológie, neurológie,“ zdôrazňuje Černický. Dodáva, že osudom každého kvalitného fyzioterapeuta je neustále vzdelávanie a rovnako dôležitá ako liečba je správna diagnostika, ktorá musí liečbe predchádzať. Fyzioterapeuta zaujíma nielen fyzický, ale i psychický stav pacienta, jeho rodinné či pracovné zázemie. To všetko sa prejavuje na jeho kondícii.

Pýtame sa na spôsob relaxovania. Odpovedá, že nestíha a ak, tak svoj čas venuje synovi.