„Nikdy mi nepovedz, že sa to nedá, ale rozmýšľaj, ako sa to dá urobiť!“ (toto vštepovala svojim deťom a vnúčatám) „Chovaj sa v živote tak, že keď budeš musieť odísť z akéhokoľvek dôvodu, polož pero, zober si veci a odíď s čistým štítom.“ (životné krédo, ktoré si zobrala od otca) „Zaživa rozdávaj, zaživa dávaj. Nie po smrti, aby sa rodina rozhádala.“ (životné krédo, ktoré si zobrala od babky)
Marta Luptáková
Prezývka: Špiónbaba
Povolanie: dôchodkyňa (technička)
Lokalita: Trenčín - Sihoť II
Dátum ocenenia: 24. 7. 2026
„Nikdy mi nepovedz, že sa to nedá, ale rozmýšľaj, ako sa to dá urobiť!“ (toto vštepovala svojim deťom a vnúčatám) „Chovaj sa v živote tak, že keď budeš musieť odísť z akéhokoľvek dôvodu, polož pero, zober si veci a odíď s čistým štítom.“ (životné krédo, ktoré si zobrala od otca) „Zaživa rozdávaj, zaživa dávaj. Nie po smrti, aby sa rodina rozhádala.“ (životné krédo, ktoré si zobrala od babky)
Keď sme mierili na Sihoť, nevedeli sme, že nás tu bude čakať jedno z najdlhších ocenení v našej ceremoniálnej kariére. Bolo to preto, lebo pani Martuška má veľmi plodný a pestrý život. Kým nám všetko porozprávala, čas naozaj pokročil. No my sme boli bohatší o množstvo informácií z histórie Trenčína i o životné kréda, ktorými by sa mohli riadiť naozaj všetci ľudia.
Pani Marta, ktorá sa do Trenčína presťahovala z Liptovského Mikuláša, nebola prekvapená z nášho príchodu, lebo už bola o všetkom informovaná svojou navrhovateľkou. Vrúcne nás prijala a hneď nám ukázala svoju pracovňu. Bola plná obrazov, ktoré sama vytvorila. „Som samouk, začala som ako dôchodkyňa, maľujem akrylom,“ vysvetlila. K maľovaniu sa dostala v dôchodkovom veku náhodou, keď jej kamarátka išla na kurz maľovania do galérie. Martu zobrala so sebou a jej sa to zapáčilo. Už trikrát samostatne vystavovala. Podobne to bolo aj so spevom. Pochádza z rodiny, v ktorej hudba a spev boli samozrejmosťou. Na dôchodku založila oblastnú organizáciu Jednoty dôchodcov Slovenska na Sihoti a v rámci okresnej organizácie organizovala okresnú prehliadku speváckych zborov. Vtedy spolu s manželom s ďalšími založili súbor Sihotiar. Doteraz raz do týždňa chodia na nácvik.
V minulosti rada chodievala s manželom na turistiku, no pred mesiacom oňho prišla. Prežili spolu krásnych 63 rokov.
Zaujímavé je, že pani Marta bola v skutočnosti techničkou s vysokoškolským diplomom v Merine, kde aj prekladala návody strojov z nemčiny. (Tu dostala aj veľmi netradičnú prezývku – Špiónbaba.) Veľa sme sa o Merine dozvedeli – o austrálskej vlne, o tom, ako bola Merina založená, aké problémy prišli po privatizácii.
Celkom nás šokovala, keď nám oznámila, že v živote zažila skutočný reset. V päťdesiatke mala autonehodu a tri dni bola v kóme. „Hard disk vygumovaný, polrok strávený v nemocnici. Všetko som si ukladala nanovo, na niektoré veci si dodnes nespomínam,“ povedala a my sme len krútili hlavou.
Pani Marta napísala dokonca knihu, ktorú finalizuje a chystá sa ju vydať.
