„Keď niekoho kŕmim, nerobím to postojačky. Sadnem si oproti nemu a dívam sa mu do očí. Takto sme si rovní. A je jedno, že má nejaké mentálne postihnutie, že je napríklad schizofrenik. To je moja robota.“
Jozef Matúš
Povolanie: opatrovateľ v CSS
Lokalita: Trenčín - Juh I
Dátum ocenenia: 10. 7. 2026
„Keď niekoho kŕmim, nerobím to postojačky. Sadnem si oproti nemu a dívam sa mu do očí. Takto sme si rovní. A je jedno, že má nejaké mentálne postihnutie, že je napríklad schizofrenik. To je moja robota.“
Na Sídlisko Juh dnes mierime už druhý raz. Prvá misia bola neúspešná. Oceneného sme doma nezastihli. Našťastie teraz máme telefonický kontakt a dohodli sme si stretnutie.
Jozefa sme počkali pred budovou Centra sociálnych služieb na Sídlisku Juh, kde pôsobí ako ošetrovateľ. Práve mal za sebou nočnú zmenu a kvôli nám sa vrátil späť. Kým sme čakali, spoločnosť nám robilo malé strakaté mača, ktoré sa snažilo naháňať čmeliaky na kvetoch levandule.
Jozef bol pôvodne vojakom z povolania, vyštudoval všeobecnú medicínu a neskôr sa venoval psychológii so zameraním na schizofréniu. Dnes je obľúbeným ošetrovateľom v CSS. Ocenenie mu doslova vyrazilo dych.
„Keď vám poďakuje konkrétny človek… som bez slov. Prepáčte, obyčajne mám plno rečí a teraz neviem, čo povedať. Je to pre mňa viac ako finančná odmena…“
Jozef Matúš svoju prácu miluje. Snaží sa učiť aj svojich kolegov, že ku klientom by sa mali správať ako k rovnocenným ľuďom aj napriek ich mentálnym postihnutiam. Nekŕmiť ich zvrchu, postojačky, ale sadnúť si k nim, pozerať sa im do tváre a komunikovať s nimi. Správať sa tak, ako by sami chceli, aby sa ošetrovateľ správal k nim alebo k ich deťom. Oni predsa za svoje postihnutie nemôžu. Tak ako každý, tiež túžia byť akceptovaní.
Jozefovou vášňou je turistika. Ak práve nepracuje, miluje potulky po okolí Trenčína či túry vo Vysokých Tatrách. Ako hovorí, chodí všade, kam ho nohy zanesú.