Jela Solárová

Sú deti, ktoré majú z lekárov strach a sú lekári, z ktorých deti strach nemajú. Šíria okolo seba takú zvláštnu energiu, že sa u nich cítite v bezpečí ako u milovanej babičky. Bol to úsmev, vôňa a ešte niečo ťažko definovateľné, no intenzívne, čo nás obklopilo v ordinácii pani doktorky Jely Solárovej.

Pri čítaní nominácie pritaká. „Áno, všetko sú to moje deti!“ Už štyridsaťdeväť rokov lieči deti a dorast a ešte nemieni skončiť, aj keď už pätnásť rokov presluhuje.

„Mňa tá práca baví a aj keď mám dovolenku, už sa teším do ambulancie,“ hovorí a dodáva, že v práci načerpá energiu. Zároveň spomenie, že o mladých pediatrov je núdza a ťažko nájsť nasledovníka.

„Aj som sa pokúšala, ale mladá doktorka, ktorá pracuje v Rakúsku jeden deň v týždni, mi povedala, že ona za štyri dni mesačne zarobí niekoľkonásobne viac ako tu za celý mesiac.“

Medzi svoje koníčky počíta deti. Presnejšie deti a psy, aj keď žiadneho psa nemá. „On by trpel, veď som stále v práci!“ Keď jej to čas dovolí, snaží sa aspoň príležitostne sadnúť na bicykel a športovať. Rada číta, počúva vážnu hudbu a tiež navštevuje divadlo, najradšej muzikály.

Ešte spomenie, že tento rok bude mať druhú, tzv. zlatú promóciu. Od ukončenia jej štúdia uplynulo 50 rokov a univerzita pripravila slávnostný ceremoniál, na ktorom symbolicky ocení svojich bývalých absolventov. Blahoželáme!

Žiaľ, nie je veľa času na rozhovor, lebo čakáreň má plnú a my sa lúčime s prosbou, aby štafetu ocenení poslala ďalej. Máme pocit, že sa teší a urobí to rada. Von nás sprevádza úsmev sestričky, ktorý znásobuje príjemný zážitok z návštevy.