Ildikó Reznerová

Pani Ildikó najskôr zo skromnosti váhala, či prijať ocenenie, ale partia dám, ktoré hostila kávou a koláčmi, ju napokon presvedčila, že jej právom patrí. Kolegyňa Silvia ju však uistila, že ocenenie dostávajú práve takí skromní a nenápadní ľudia, ako je ona a že by bola škoda zastaviť reťaz pozitívnych správ, ktorú ocenenia prinášajú.

Ildikó je síce na dôchodku, ale zastáva funkciu kostolníčky v kaplnke sv. Anny. Je dušou kolektívu žien, ktoré sa stretávajú pri modlitbách, upratovaní kostola, spoločných výletoch i pri kávičke. Dámy svorne tvrdia, že ktokoľvek po nej raz prevezme funkciu kostolníčky, bude mať vysoko nastavenú latku. Kaplnka je vďaka nej vždy uprataná, plná kvetov a radosť je pozrieť sa aj na jej okolie. Pán farár má každé ráno pripravené malé občerstvenie a koláčiky ku káve prídu vhod aj ženám z partie. Pred odchodom do dôchodku bola redaktorkou závodného týždenníka v bývalej TOS-ke a popri tom dvadsaťpäť rokov pripravovala Farské listy. Písaniu sa už nevenuje, ale ešte stále číta knihy. Kedysi ich čítala viac – krásnu literatúru, ale aj vedecké a encyklopedické publikácie.

Dnes ju baví chodiť s kamarátkami na výlety za umením, hudbou a duchovnom. Spoločne napríklad navštívili aj Santiago de Compostela a Fatimu.

A kde sa v Trenčíne vzalo jej maďarské meno Ildikó? Jej mama síce pochádzala z Trenčína, ale ona aj jej brat sa narodili v Budapešti, kde rodina bývala. Otec pochádzal zo Štúrova. Keď sa počas vojny posunuli slovenské hranice, mama sa s deťmi vrátila do Trenčína. Otca za nimi pustili až dva roky po skončení vojny.

Skúsim sa jej po maďarsky spýtať, či ešte vie aj túto reč. Bez váhania mi odpovedá po maďarsky, že ešte by vedela. Dámy okolo sú v úžase, netušili, že hovorí po maďarsky. S kolegyňou Silviou sa vypytujeme ďalej. Zisťujeme, že by vedela odpovedať aj po nemecky. Aj to, že sa nikdy nevydala.

Pani Lýdia, ktorá ju nominovala a bola prítomná, sa na nás s vďakou obrátila: „Dobre, že som ju nominovala. Za toľké roky, čo sa poznáme, sme tu o nej nič netušili! A teraz toho toľko prezradila!”

Keďže sme odmietli kávu a sušienky, na cestu z kostola sme dostali po cukríku. Sme veľmi zvedaví, koho zajtra nominuje pani Ildikó.