„Ja som neskoro zaregistrovala svoje meno, že som to ja, o kom hovoríte.“
Elena Horňáková
Povolanie: dôchodkyňa, kuchárka
Lokalita: Trenčín - Dlhé hony
Dátum ocenenia: 15. 7. 2026
„Ja som neskoro zaregistrovala svoje meno, že som to ja, o kom hovoríte.“
Za pani Elenkou nás poslala suseda, ktorá obdivuje jej starostlivosť o záhon ruží pred vchodom. Pre Elenu Horňákovú sú kvety koníčkom. Aj vo svojich osemdesiatich rokoch od jari do jesene strihá, okopáva a polieva záhon ruží pred panelákom. Tieto odrody sa sadievali v sedemdesiatych rokoch a ruže na nich majú robustné stonky, veľké, výrazne voňajúce kvety. Biele, červené, ružové – každá z ruží má svoj pôvab. Podľa dôchodkyne najintenzívnejšie voňajú žlté. Táto vôňa nám s kolegyňou pripomenie detstvo.
Ľudia sa pri ružiach radi zastavujú a obdivujú ich vôňu. Elenka sa posťažuje, že vždy po okopávaní ju bolí ruka tak, že nemôže ani zaspať. Neudrží v nej ani pero. Sotva sa nám vedela podpísať. O to viac ju rozčúlilo, keď raz pri ružiach nachytala muža ako trhá okvetné lístky a dáva si ich do tašky s tým, že ich potrebuje.
„Povedala som mu, že tie šípy som tu nasadila ja a ak ich potrebuje, nech si ich kúpi alebo vypestuje,“ rozhorčila sa Elenka. Tento rok si naňho dá pozor.
Elenka má ešte jednu vášeň – varenie. Roky robila kuchárku v Merine a dodnes ju baví skúšať nové recepty zo Slovenky alebo z televíznych relácií o varení. Jej syn má však najradšej klasiku: hovädzí guláš, pečenú kačicu či segedín.
Cestou na parkovisko sme mali ešte jednu oceňovaciu interakciu. Tentokrát s malým chlpatým klbkom. Ročná sučka maltézáka nás oboch ocenila vrteným chvosta a pravou psou jazýčkovou.
