„No ale predstavte si, tú šerpu si dám večer na pyžamo.“ „Čo by som doma robila, takto mám aspoň kontakt s ľuďmi a môžem im pomáhať.“ „Koníčky? Chodenie na hríby, vnúčence, pečenie, robota, všetko.“
Božena Hoffmannová
Povolanie: zdravotná sestra
Lokalita: Trenčín - dolné mesto
Dátum ocenenia: 12. 10. 2026
„No ale predstavte si, tú šerpu si dám večer na pyžamo.“ „Čo by som doma robila, takto mám aspoň kontakt s ľuďmi a môžem im pomáhať.“ „Koníčky? Chodenie na hríby, vnúčence, pečenie, robota, všetko.“
A už ideme do finále. Poslednou, dvestotridsiatouštvrtou ocenenou je zdravotná sestra Božena Hoffmannová, ktorá si ani šestnásť rokov po dovŕšení dôchodkového veku nedokáže odpočinúť a stále víta pacientov na endokrinológii.
Navštívili sme ju v práci, tak ako viacero jej kolegýň, aby sme jej vzdali hold a odovzdali modré dosky s krátkou no výstižnou vetou. Bola prekvapená, dojatá, prívetivá. Rovnako ako jej pani doktorka, ktorá tiež už nejaký ten rok presluhuje.
Pani Boženka má za sebou päťdesiatšesť rokov každodennej starostlivosti o pacientov. Ani pomyslieť, aby zostala doma.
„Čo by som doma robila, takto mám aspoň kontakt s ľuďmi a môžem im pomáhať,“ povedala. Práca s ľuďmi sa nedá opustiť zo dňa na deň, hoci aj na niektorých musí byť prísna. Jedným dychom však dodala, že sa k pacientom správa tak, ako oni k nej a tí sú vraj väčšinou milí a vďační.
Ako v ordinácii, ani tu niet času na klebety, a tak dáme klasickú otázku na koniec.
„Koníčky? Chodenie na hríby, vnúčence, pečenie, robota, všetko,“ odpovedala bez zaváhania. Jej sladké rolády, záviny a torty má rada i pani doktorka a neváha sestričku patrične vychváliť.
Ešte sa s Jankou zastavíme na schodišti na poslednú talárovú terénnu fotografiu a slovami klasika: „Svoj talár odhadzujem v diaľ.“ Presnejšie, len na stoličku neďalekej kaviarne v ktorej tiež obsluhuje jedna z ocenených dám. Talár predsa len ešte oblečieme.
Dovidenia na záverečnom ceremoniáli.