Beata Zelmanová

Lekárničky navštevujeme často. Sú to vzdelané a poväčšine veľmi trpezlivé a empatické osoby. Presne také, ako pani Beata, ktorú sme navštívili v lekárni v Kubrej, hneď vedľa miestneho kostola. Jedna z jej zákazníčok, ktorá práve vychádza z lekárne, má pre ňu len slová chvály.

„Je milá, vždy poradí, čo je lepšie, čo nie. Keď sa deťom niečo stane, poradí, ktorý liek je vhodnejší, naviguje, ako liečiť,“ pochvaľuje si.

Pani Beatka chodí do práce zo Sihote. Presúva sa na bicykli. Za pultom lekárne stojí od 83. roku a väčšinu toho času strávila v kubranskej lekárni.

„V marci to bolo tridsaťtri rokov,“ upresní.

Práca ju stále napĺňa, hoci hovorí, že okolnosti sú už iné ako bývali. Aj tak ešte neuvažuje o zaslúženom odpočinku, lebo chce byť s ľuďmi. V rámci možností, aké má ako farmaceut, sa im snaží poradiť.

„Vždy ale musím rešpektovať lekárovo rozhodnutie. Ak povie, že žiadne náhrady neprichádzajú do úvahy, tak žiadne náhrady neponúkam,“ dodá.

Chceme sa dozvedieť niečo viac o jej koníčkoch, a tak sa pýtame, čo ju teší.

„Život a moja malá vnučka Emka,“ povie bez váhania a opisuje, ako s trojročnou vnučkou spolu varia, upratujú, sadia kvietky, polievajú, chodia na ihrisko, venčia psíka, cvičia a majú aj svoj večerný rituál.

„Tancujeme, bez toho spať nejdeme. Musí byť večerná diskotéka,“ opisuje s neskrývanou radosťou. Dodáva, že tiež spolu rady spievajú a malá už v tomto útlom veku rada hrá na klavíri. Podľa babky má určite hudobné vlohy.

„Keď ona príde, ja hneď ožijem, aj keby som bola už polomŕtva,“ dodáva.