„Ja ten posunkový jazyk ovládam od malička a neustále sa zdokonaľujem, lebo som denne v kontakte s nepočujúcimi. So starými i s mladými a tie posunky sa menia.“ „Neraz mi prinesú zeleninu, ktorú dopestovali. To ma poteší viac ako peniaze.“
Anna Šaróková
Povolanie: asistentka nepočujúcich
Lokalita: Trenčín - Sihoť I
Dátum ocenenia: 10. 8. 2026
„Ja ten posunkový jazyk ovládam od malička a neustále sa zdokonaľujem, lebo som denne v kontakte s nepočujúcimi. So starými i s mladými a tie posunky sa menia.“ „Neraz mi prinesú zeleninu, ktorú dopestovali. To ma poteší viac ako peniaze.“
Na Annu sme mali telefonický kontakt a vedeli sme približne, v ktorom bytovom dome býva. Prešli sme sedem vchodov a jej priezvisko sme našli až v ôsmom. V momente, keď sme sa chystali zazvoniť, vychádzala z vchodových dverí mladá žena. Pre istotu sme sa jej spýtali, či v dome býva naša ocenená. Ostala sekundu v rozpakoch, snažila sa identifikovať naše taláre. Hľadali sme totiž práve ju.
Anna je asistentkou nepočujúcich. Presnejšie prekladateľkou. Je dieťaťom nepočujúcich rodičov a posunková reč je vlastne jej druhý materinský jazyk. Citlivo vníma, že nepočujúci ľudia majú s komunikáciou v bežnom živote veľké problémy a tento hendikep ich vyčleňuje z majoritnej spoločnosti. Ak sú aj na niektorom úrade zamestnaní nedoslýchaví ľudia, ktorí ovládajú posunkovú reč, tí môžu tlmočiť len tvárou v tvár. Telefonicky nič nevybavia.
„To všetko vybavujem ja a neviem sa tam prebojovať, lebo nefungujú žiadne certifikáty. Na Slovensku nie je v tomto ohľade žiadna akreditácia,“ povedala.
Anna sa nepočujúcim v Trenčíne snaží pomôcť, ako vie. Pomáha im dorozumieť sa na úradoch, u právnika, notára, v poisťovniach, v banke aj u lekára.
„Lekári sa boja, aby neohrozili zdravotný stav pacienta, lebo bez zrozumiteľnej komunikácie s ním nevedia presne určiť diagnózu, či zistiť prípadné alergie na niektoré lieky,“ hovorí Anna. Nepočujúcim nestačí vedieť písať, lebo spôsob ich komunikácie, respektíve používanie jazyka, má svoje vlastné pravidlá, a to v mnohom iné ako u väčšinovej populácie.
Spoločnosť by podľa nej mala viac integrovať nepočujúcich a pomôcť im začleniť sa do bežného života. Často stačí trochu trpezlivosti.
„Napríklad som jednej pani chcela vybaviť upratovanie bežných domových vchodov. Je manuálne zručná a pracovitá, má aj vodičák. Stačilo by jej napísať, čo treba robiť, ja by som sa jej venovala jeden deň a zapracovala by sa. Nakoniec sa to nepodarilo, lebo vraj by sa jej niekto náhodou niečo opýtal a nevedela by odpovedať,“ hnevá sa Anička.
Kým sme sa s Aničkou zhovárali, musela vybaviť telefonát do Turecka. Jej nepočujúci klienti sú na dovolenke a potrebujú vybaviť, aby dostali program v tlačenej forme a vedeli sa podľa neho zariadiť. Nepočujúci sú jej za pomoc vďační.
„Neraz mi prinesú zeleninu, ktorú dopestovali. To ma poteší viac ako peniaze.“
Anna chce v budúcnosti poskytovať sociálne poradenstvo pre všetky zdravotné znevýhodnenia. Odbor sociálna práca študuje na vysokej škole a tento mesiac má štátnice.