Alena Kvasničková

Dostať sa k pani Alene bolo ťažké. V spleti novších domov neoznačených číslami zlyhala aj navigácia. Chvíľu sme sa veru ani nemali koho opýtať, na ktorý zvonček treba zazvoniť, ale napokon sme to zistili. No veľmi platné nám to nebolo, lebo vo dverách sa zjavila hlava pani Aleny a sotva ceremoniár Peter povedal, prečo sme prišli, zvolala, že nám neverí a zabuchla dvere pred našimi nosmi. Chápeme to, svet je plný podvodníkov a my v talároch vyzeráme dosť čudne. Neostalo nám nič iné, len zatelefonovať pani Vierke, ktorá ju nominovala, aby jej zavolala a vysvetlila, že sme celkom neškodní. Podarilo sa a po pár minútach nám pani Alenka, učiteľka angličtiny a ruštiny, opäť otvorila dvere a po chvíľke aj dušu.
Spomenula zlú skúsenosť dcéry s cudzími ľuďmi a porozprávala nám svoj príbeh. Po VŠ začala učiť ruštinu a keďže to bolo na učilišti plnom chlapcov, o angličtinu nebol záujem. Po štyroch rokoch prešla na gymnázium, kde vyučovala ruštinu a po revolúcii angličtinu.
Pani Alenka vôbec nevyzerá na to, že je osem rokov na dôchodku a predstava, že už má 25-ročného vnuka, je priam neuveriteľná. Miluje cestovanie. Precestovala celú Európu, s rodinou často navštevovala známych vo Veľkej Británii, ale aj Švédsko, Írsko… Ale nikdy nechcela ostať bývať niekde inde. „Vo svete sme videli aj tie mínusy.“
S manželom, s ktorým sú spolu už 49 rokov, milujú hudbu a výtvarné umenie. Ostatné roky sa Alenka zaujíma o psychológiu, traumatizovanie, neurobiológiu. Keď nám prezradila, že jej dcéra je psychiatrička, spozorneli sme. Zrazu vysvitlo, že tento týždeň sme oceňovali aj jej dcéru, pani doktorku. Peter poznamenal, že aj ona mala hráškovozelený odev, rovnako ako pani Alenka.