Adriana Kováčová

Od babičky, ktorá sa stará o ruže na hriadke pred panelákom, ideme za ďalšou osobou. Stará sa o kríky pred vedľajším vchodom. Drobný čin, ktorý skrášľuje okolie. Ocenenú Adrianu navštívime v práci, kde má na starosti logistické zabezpečenie rôznorodých zložiek Ministerstva vnútra. Až tu zistíme, čo všetko o nej susedia nevedia.

Pre Adrianu Kováčovú je dobrovoľníctvo spôsob života. Strihanie kríkov pred domom a účasť na akciách podporujúcich dobré susedské vzťahy je len drobnosť. Angažuje sa v podstate v celom meste. Pomáhala budovať prvú psiu dráhu pod sídliskom Juh alebo zachraňovať ginko, ktoré vyťali v parku pri železničnej stanici tak, že s dobrovoľníkmi zbierala semienka. Malé sadeničky potom rozdali ľuďom v Trenčíne, aby sa stopa tohto vzácneho stromu v meste zachovala. V meste ju tiež môžete stretnúť, ako zbiera odpadky s bezdomovcami a každú tretiu sobotu im pod mostom nakladá do tanierov polievku. Tiež je už s kamarátkami a kamarátmi dohodnutá, že budúci týždeň pôjdu upratovať Dom pre zdravotne znevýhodnených. Deň po našej návšteve sa chystala do nemocnice, kam prinesie háčkované chobotničky pre predčasne narodené deti, ktoré háčkuje spolu s partiou starších dám. Projekt vznikol v materskej škole, kde pred časom spolu s kamarátom inštalovali knižné búdky. Vo vedľajšej škole zas založili bylinkovú oázu pre deti s poruchou autistického spektra. Ďalším ich spoločným projektom bol včelín s mestskými včelami, ktorý vybudovali oproti spomenutej psej dráhe. Angažovala sa aj v Združení dobrovoľnej civilnej ochrany, kde mala na starosti edukáciu detí. Túto tematiku prednáša i študentom na vysokej škole.

Pomoc ľuďom a zveľaďovanie okolia považuje za prirodzený spôsob svojej existencie. „Prečo by som to nerobila, keď mám čas a mám na to kapacitu,“ povedala a dodala, že za prvý polrok tohto roka strávila dobrovoľníckou činnosťou štyristo hodín.