Adriana Horná

Tento deň sme začali netradične – v talároch sme sa posadili na jednu z letných terás na Štúrovom námestí. Sotva sme si sadli, prišla čašníčka – usmiata blondínka, ktorá nás pozdravila a vzápätí pochválila náš odev. Obaja sme sa usmiali, lebo sme vedeli, že je to ONA. Podľa indícií mala byť naša ďalšia ocenená milá a usmievavá. A presne taká bola. Neprezradili sme sa a objednali si kapučíno a zelený čaj.

Keď Peter dopil krásne kapučíno ozdobené smotanovým srdiečkom, na terase sedelo už niekoľko zákazníkov. Pani Adriana si práve zapísala objednávku od osamoteného pána pri vedľajšom stole, keď sme sa postavili a vyšli s pravdou von. Vypočula si nomináciu a vyhŕkli jej slzy. V skratke sme jej vysvetlili, kto sme a že sme ju ľahko identifikovali, keďže bola „milá a usmievavá“. Ostatní zákazníci si všimli niečo nezvyčajné a začali si zaujímavú scénu fotiť a natáčať na mobilné telefóny. A to nielen tí na terase, ale aj tí vo vnútri cez okno. Adriana počúvala, keď zrazu precitla. „Musím tomu pánovi spraviť kávičku!“ zvolala, uvedomujúc si, že je v práci. Lenže pán, tak ako ostatní, napäto pozoroval oceňovanie a hneď zareagoval: „Ja počkám, pokojne si vybavte!“ Scéna bola milá ešte viac.

Adriana, okrem toho, že je barmanka, pracuje aj ako masérka. Venuje sa maderoterapii a klasickým masážam. Rada kreslí, športuje a stíha aj rodinu.

Aj keď by si Adriana za usmievavú obsluhu zaslúžila sprepitné, nedovolila nám za kávu a čaj zaplatiť.

Odišli sme dobre naladení s myšlienkou, že toto bolo asi jedno z najkrajších ocenení vôbec. A keď sme sa na konci námestia otočili, videli sme, že Adriana sa medzi hosťami na terase zvŕtala stále so šerpou na pleci. Veľmi nás to potešilo, lebo zvyčajne si ju ocenení dávajú hneď dolu.