Sylvia Havierová

Horúci deň končíme v tieni lesoparku Brezina. Mierime za manažérkou hotela Veverica. Nie je prítomná, pretože je práve na ceste do Nemšovej, kam išla odviezť jednu zo svojich zamestnankýň, ktorá sa potrebovala dostať domov.

Šéfka hotela sa objaví približne o pol hodiny a milo nás prijme. Je v miernom strese a v rozhovore o sebe veľa neprezradí. Hovorí skôr o priateľke, ktorá ju nominovala a s obdivom rozpráva o dáme, ktorú chce oceniť ona sama. Napokon sa zhovárame aj o práci a o tom, aké náročné obdobie pre hotelierov predstavovala pandémia.
Hotel v súčasnej podobe funguje už šesť rokov, no je sezónnym zariadením. Reč príde aj na jeho názov. Trenčania ho stále poznajú ako hotel Brezina, no ten stratil renomé, a tak sa rozhodli dať hotelu novú kvalitu i nové meno. To sa ponúklo samo, pretože v okolí bolo kedysi veľa veveričiek – čiernych aj ryšavých. Názov Veverička by však pre cudzincov predstavoval náročný jazykolam, a tak sa rozhodli pre jednoduchšie slovo Veverica. Chlpatých „stromokocúrov“ síce v okolí ubudlo, no názov hotela už zostal.

Pani Sylvia nominovala sestru Noemi z Hospicu Milosrdných sestier. Tá nám na ďalší deň prezradila, že Sylvia s partnerom sú oporou hospicu už dlhé roky. Poskytujú im stravu za priateľské ceny, v priestoroch Veverice sa konajú benefičné plesy. Pani Sylvia im dokonca ako prvá sponzorsky zakúpila infúznu pumpu na dávkovanie opiátov, ktorú hospic veľmi potreboval a pomáha zomierajúcim dožiť bez ukrutných bolestí.