Stanislav Liška

Ak niekoho ľudia v Kubrej poznajú, tak je to určite Slávo Liška. On je Stanislav, ale domáci mu inak ako Slávo nepovedia. Ak sa hovorí, že mladosť je stav duše a s vekom nesúvisí, tak u Sláva to platí do bodky. Keď sme ho čakali pred domom, dofrčal na bicykli ako pubertiak, ktorý si len niečo zabudol doma a ponáhľa sa za chalanmi na ihrisko.

Dobre, jemne preháňam, ale pravdou je, že pán Stanislav mal naozaj rezký krok a pozitívna energia z neho len tak sršala. Srdečne nás pozval dovnútra, do svojho kráľovstva poľovníckych trofejí, obrazov a kalendárov.

Slávo si pozorne, a ku koncu i dojato, vypočul ocenenie od svojho celoživotného súpútnika a kamaráta a komentoval ho len krátko: „Tak to je bomba toto!“

Potom sa rozhovoril on a nebolo pozornejších poslucháčov ako my, lebo či hovoril o stavaní májov, o chytaní pstruhov a rakov, o niekdajšej podobe Váhu pri Sihoti, o folklóre alebo o milovanej Kubrej, všetko bolo zaujímavé. Navyše on, pôvodne ekonóm, má ten výnimočný dar, ktorý majú dobrí rozprávači. Dokáže pútavo a poeticky podať množstvo faktov bez toho, aby poslucháča nudil, bez toho, aby používal ošúchané frázy.

O všetkom hovoril s nevídaným a nákazlivým nadšením. Napríklad o námetoch svojich kalendárov, ktoré každoročne vydáva. Vždy sú tematicky zamerané na niektorú oblasť spoločenského života rodnej dediny a nabité historickými fotografiami. Tie zháňa po celej dedine aj s menami a príbehmi, ktoré sa k nim viažu, presvedčený, že nielen chlebom je človek živý.

„Mám rád, keď je na fotke dátum a človek vie, kto na nej je. Ak mám možnosť, napíšem to na fotku z druhej strany,“ hovorí.

Zozbierané fotografie má podľa tém rozdelené v albumoch a potom ich spracuje aj s pútavým textom do podoby kalendára. Z jedného z nich nám prečítal:

„Rudo tancuje, zeme sa nedotýka. Píska slávičí trilk, spieva. Tají sa dych. Iskra v hlase, v oku, v pohybe. Krídlovky ťahajú vysoko, prevysoko. Rudo s nimi. Clivá melódia mi vrchovato plní detskú dušičku, preniká ma celého a hoci fašiangári už vyhrávajú v ulici, ja stojím ako pribitý.“

Slávo sa chvíľu venoval ochotníckemu divadlu, no ako aj sama ukážka z kalendára naznačuje, učaroval mu folklór. Takmer päťdesiat rokov miestnych folklóristov dokonca viedol. Doposiaľ sa bez neho nezaobíde žiadne stavanie mája. Kedysi ich vraj mládenci stavali pre vyvolené dievčatá len do záhradiek.

„Keď sa im minuli briezky, začali mládenci stavať spoločne jeden veľký máj, smrekový. Tak mi to rozprávala jedna babička, ktorá sa narodila v roku 1880 a pamätala si tie časy,“ povedal. V záľube vo folklóre si padli do noty s manželkou Aničkou, s ktorou sú spolu už šesťdesiatdva rokov.

Aby sme nezabudli na najväčšiu vášeň pána Lišku, musíme spomenúť poľovníctvo. Všadeprítomné trofeje i obrazy s poľovníckou tematikou hovorili jasnou rečou o záľube, ktorej sa venuje ešte i teraz vo svojich 87 rokoch.

Musí to byť celkom zaujímavé, keď starý lišiak Liška striehne na srnca.