Stanislav Ďuriga

Vladimír Kulíšek nás poslal za pani Repovou, ktorú sme aj úspešne našli v Nemocnici s poliklinikou v Ilave. Mimochodom, toto bol náš najdlhší výjazd. Len škoda, že ešte stále sme neboli s našim krásnym ružovo-modrým lentilkáčom, ale s nenápadným čiernym autom. Pani Repová si už vzhľadom k veku a zdraviu netrúfla na taký zodpovedný počin ako spísanie nominačnej listiny, preto sme vybrali za druhým oceneným od pán Kulíška – Stanislavom Ďurigom, aby sa nám linka nezasekla.

Za mostami sme boli v posledných dňoch často, a tak sa tu už trochu vyznáme. Hanzlikovskú ulicu nájdeme ľavou zadnou, nenápadný vjazd do domu ťažšie. Z nominačnej listiny sa dozvedáme, že pán Ďuriga je bežec vo výbornej forme, preto sa obávame, aby pred nami neutiekol. Zaparkujeme v bočnej uličke, keďže už nejazdíme incognito v čiernom, ale v neprehliadnuteľnom modro-ružovom aute.

Neutiekol. Otvoril nám dvere a tváril sa prekvapene, ale aj nie. Akoby prijímať neznámych hostí bolo pre neho bežnou vecou. Slávnostné dekorovanie sa odohrá na záhrade v jeho vlastnoručne vytvorenej prístavbe, ktorá je nielen útočiskom pre vnúčatá, ale aj pre jeho trofeje. A je ich tu teda nespočetne veľa. Medzi množstvom medailí a pohárov nevidíme ani jednu šerpu. Tá naša je prvá 😉

Nie je ešte ani pol deviatej, ale slnko už poriadne prikuruje. Spolu s pani manželkou, s ktorou ho tiež spojilo behanie, nás usadia v tieni a zisťujú, či nám nie je teplo v talároch, lebo asi vidia, že je. Dokonca nám navrhnú, aby sme si ich dali dole a ponúknu občerstvenie. V tejto malej zlatovskej oáze sa dozvedáme množstvo zaujímavostí z ich života. Bolo by to na román.

Napríklad ako sa dá zoznámiť so Zdenom Chárom na Skalke (dokonca si môžeme prirovnať naše popoluškovské črievičky k Zdenovej teniske), aké neskutočné výzvy si človek môže dať a aj si ich naplniť, keď vytrvá. Napríklad 15 maratónskych (a viac ako maratónskych) behov za sebou okolo kostolov, krížov alebo od kostola ku kostolu. Alebo maratón okolo vlastného skleníka. Beháte, beháte, až kým nenabeháte okolo zaskleníkovaných paprík 42,195 km.

Na prvú by chcel nominovať Zdena Cháru. Nie pre jeho športové úspechy. O tých vieme všetci. Ale pre jeho osobnosť a činy, o ktorých vie málokto. Nám by nevadilo stretnúť sa s ním 😉 Avšak ten pred nami neutiekol, ale rovno odletel. Odbehneme si teda na inú linku a dávame čas na rozmyslenie, koho oceniť.