Miroslav Kijac

Pri práci na tomto projekte pomaly prestávam veriť na náhody. Dnes sme išli po nominácie a pána Mikuša sme stretli na ulici, inak by sme ho doma hľadali márne. Keď sme vychádzali od posledného oceneného, takmer sme vrazili do Kofyho, teda Petra Majzúna, ktorý išiel okolo. Práve sme ocenili už 40. človeka v línii, ktorú práve Kofy začal svojou Babinkou s cukríkmi.

Štvrtú desiatku zavŕšil šachový majster, ktorý sa roky venuje mládeži, aby ju túto kráľovskú hru naučil. Hoci je šach nenáročný na športovú výbavu či priestory, účasť, cestovanie na turnaje či ubytovanie predsa len niečo stoja. Miroslav neraz vytiahol vlastnú peňaženku, aby svojich zverencov nepripravil o zážitok.

V povedomí verejnosti je šach hrou, ktorá rozvíja logické i taktické myslenie, učí chápať súvislosti, cibrí pamäť, a teda buduje intelekt mladého šachistu. V niektorých západných krajinách je preto dokonca nepovinným predmetom v školách. Miroslav tvrdí, že kráľovská hra rovnakou mierou buduje i charakter hráča. V šachu neexistuje vrátiť ťah, a to učí deti premýšľať nad dôsledkami svojich rozhodnutí. Tento zdanlivo nenápadný návyk im ostane na celý život. „Deti najprv rozmýšľajú rukami. Chytia figúrku a ťahajú. Postupne ale zistia, že najskôr si musia všetko premyslieť, inak neuspejú,“ hovorí Miroslav a dodáva, že ruka nemôže rozkazovať hlave.

Len na okraj: Podľa historikov treba pôvod šachu hľadať v Indii a Perzii, kde podobnú hru hrali už v 6. storočí n. l. Šáh znamenalo v perzštine kráľ a výraz šach mat znamená približne „kráľ je bezmocný“ alebo „kráľ je porazený“. Vďaka Arabom sa postupne cez Španielsko a Taliansko dostali šachy i do Európy. Dnešné základné pravidlá šachu sa tu ustálili približne pred 500 rokmi.