Marta Kuricová

Dnes je pondelok, carija-juchacha, ten posledný deň. Takto jemne som pozmenil text slovenskej klasiky, aby som dal začiatok koncu. Dnes ideme k posledným trom oceneným, ktorí uzavrú zostávajúce tri linky, ktoré sme sledovali od mája. Mierime na Dlhé hony.

Pani Marta Kuricová nás čaká s kávičkou a slivkovým koláčom. Dopredu sme sa ohlásili, lebo ju nie je úplne jednoduché zastihnúť doma. Dôchodkyňa sa totiž angažuje v Klube kresťanských seniorov a tiež pravidelne vyráža na turistické výlety do blízkeho i ďalekého okolia. Zajtra mieria na Súľovské skaly, pozajtra do Luhačovíc.

„Vo štvrtok som zapísaná do kostola, čítam tam prvé čítanie a v piatok opäť je tam adorácia a aj tam chodím,“ dodá pani Marta.

Okrem aktivít v kresťanskom zbore a kostole pri čítaní litánií a prosieb ju aj s manželom stretnete, ako pomáhajú núdznym. Spolu s ďalšími priateľmi im rozdávajú polievku, doma pripravované koláče, či inak pomáhajú zmierniť ich neľahkú životnú situáciu.

„Ja keď vidím, ako sa im rozžiaria oči, cítim takú… lás… neviem to pomenovať, mám proste pocit, že robím niečo dobré,“ dodala.

Keď sa zaujímame o povolanie, dozvieme sa, že pracovala v telekomunikáciách. Spomenieme, že jedného pána z telekomunikácií sme už oceňovali. Vysvitne, že to bol jej manžel. Až vtedy nám napadne zhoda priezviska. Manžela sme totiž ocenili priamo pri brigáde v kostole, a tak nám adresa nebola nijako nápadná. S manželom sú spolu päťdesiatdva rokov.

„My sme sa zoznámili ešte v škole v Bratislave-Krasňanoch. Ja som mala šestnásť, on sedemnásť a odvtedy sme spolu,“ zaspomínala pani Marta.

Popri všetkých koníčkoch s manželom radi vyrážajú na hríby, no tento rok im zatiaľ veľmi nepraje. Tiež sa starajú o skrášľovanie okolia bytového domu. Krásne hriadky kvetov pri vchode i chodníček a skalka kúsok od domu sú tiež dielom ich rúk. Ako hovorí klasik: „Pre nich veru slnko nadarmo nevychádza.“