Ľubor Benkovič

Ľubora Benkoviča Trenčínu netreba veľmi predstavovať. Ak aj domáci nepoznajú jeho tvár, určite sa v nejakej forme stretli s jeho tvorbou. Možno v zborníkoch poézie klubu Omega, možno na stránkach týždenníka Pardon, kam prispieval textami i kresbami alebo pri počúvaní textov kapiel Bez Ladu a Skladu, ale aj Captain Slice, Tritol či LMM.

Ľubora sme oceňovali pred panelákom, v ktorom býva. Keď sme sa pýtali na inšpiráciu jeho ilustrovaných anekdot, ktoré boli obľúbeným spestrením inzertných stránok novín Pardon Trenčín, povedal:

„Dostal som ocenenie za obrázky, ktoré tento rok skončili. Všetko sa už presúva na internet.“

Ceremónia neunikla pozornosti susedy, ktorá sa pristavila a vyčítala ocenenému, že prestal v novinách uverejňovať svoje vtipné texty a obrázky. On sa hájil tým, že na ňom šetria a neskončil z vlastnej viny.

„Ja viem, ale je to veľká chyba, že prestal písať. Som rada, že ste ho ocenili,“ dodala suseda.

Suseda mala pravdu, lebo jeho minimalistická kresba a vtipné rýmovačky s humanisticky či ekologicky orientovanými posolstvami výrazne presahovali regionálny charakter novín.

„Týždeň čo týždeň, rok za rokom, v každom vydaní novín desiatky a desiatky nových a nových nápadov, obrázkov, básničiek, veršov, anekdot… V súčasnosti je ich spolu aj viac ako 30 000,“ píše Juraj Kouřil, kurátor výstavy diel Ľubora Benkoviča, ktorú pred časom obdivovali diváci v Nitre.

Ľubor ešte chodí hrávať s akustickým triom, v sobotu majú koncert. Veľa však už nevystupuje, lebo záujem o tento typ hudby klesá.

„Človek by aj robil, ale nakoniec je nejaká akcia a príde tam päť ľudí,“ hovorí trocha sklamane a dodáva, že ľudia po nich často chcú, aby im zahrali na želanie pieseň iného známejšieho speváka. Mrzí ho tiež, že normou v kultúre sa stáva hrubosť.