Ľubica Weiglová

Pred viac ako mesiacom sme ocenili rádovú sestru Ivetu, ktorá pôsobí v hospici. Keď som ju hľadal v kláštore v centre mesta, otvorila mi milá dôchodkyňa, gazdiná. Práve pripravovala obed pre spolusestry. Pozvala ma do vchodu, aby som sa schoval pred páliacim slnkom. Už vtedy ma očarila jej empatia a láskavosť. Človek sa v prítomnosti takej ženy cíti ako v náručí vlastnej babičky, ktorej najväčším potešením je rozmaznávať vnukov. Pomyslel som si, že by si tiež zaslúžila ocenenie.

S modrými doskami, v ktorých sa skrývali dve strany úhľadne napísanej nominačnej listiny, sme tentoraz mierili ďalej od Trenčína. Ocenená sestra Margita síce býva i pracuje v Trenčíne, ale našli sme ju v Nimnických kúpeľoch, kde išla na tri týždne za liečebnými procedúrami. Na recepcii hotela sa dozvieme, že je čas večere a nájdeme ju v druhom pavilóne v jedálni. Informátorka nám síce potvrdí, že sa podáva večera, ale tá je pre veľký počet kúpeľných hostí rozdelená do dvoch zmien. Hostia sa ešte len schádzajú a naša ocenená medzi nimi nie je. Po ceste z jedálne však zbadáme známu tvár z kláštora. Sestra si nás nevšimne a ide sa najesť.

Po pätnástich minútach ju vystriehneme pri vchode. Pamätá si ma, na moment zaváha, no potom mi srdečne stisne ruku a vypočuje si ocenenie.

Sestra Margita, vlastným menom Ľubica, učila náboženstvo, no dnes je už na dôchodku. Ani teraz však nezaháľa. Varí pre svoje spolusestry v kláštore. Vie presne, ktorá čo má rada a snaží sa im vyhovieť. Dokonca neváha hľadať na internete nové recepty a potom ich testuje v kuchyni. Mobil používa s rovnakou ľahkosťou ako tínedžeri. Denne svojimi polievkami utišuje hlad aj niekoľkým bezdomovcom, hoci peňazí nie je nazvyš. Popri tom si nájde čas aj na svoju obľúbenkyňu Aničku, Rómku, ktorá býva v susedstve a prirástla jej k srdcu. Vzala ju pod svoje ochranné krídla a učí ju, ako rozlišovať dobro a zlo a ako si nájsť cestu k Bohu. Anička vyrastala v detských domovoch. Keď sa o nej zhovárame na kúpeľnej lavičke, zazvoní sestre mobil. Volá Anička, aby zistila, ako sa Margitka v kúpeľoch má. Osloví ju, „mamka moja drahá“ a pýta sa, čo mala na večeru.

I samotné kúpele sú téma na rozhovor. Sestra Margita ich navštevuje pravidelne, aj v Nimnici je už po niekoľký raz. Najviac jej však pomohol pobyt v Tatrách. Po covide mala veľké problémy s dýchaním a pobyt na horskom vzduchu jej citeľne pomohol.

Sestra Margita je gazdinou, kuchárkou, no podľa sestier predovšetkým vytvára domov. Je človekom, ktorý ich čaká, zaujíma sa o ne, praje im a miluje ich. Mama.