„Jedna pacientka nás pochválila, že je u nás spokojná už tridsať rokov a desí sa, kam pôjde, keď my skončíme,“ „Mladí ani nezaklopú a chcú ihneď potvrdenie a razítko, lebo sa vraj ponáhľajú. A čo sme my pošta?“ „Ja nemám to svedomie, keď vidím babičku, čo ledva obsedí. Mladí počkajú. Verila som, že mi to bude vrátené, ale nevracia sa.“
Janka Kusendová
Povolanie: zdravotná sestra
Lokalita: Trenčín - Kubrá
Dátum ocenenia: 2. 9. 2026
„Jedna pacientka nás pochválila, že je u nás spokojná už tridsať rokov a desí sa, kam pôjde, keď my skončíme,“ „Mladí ani nezaklopú a chcú ihneď potvrdenie a razítko, lebo sa vraj ponáhľajú. A čo sme my pošta?“ „Ja nemám to svedomie, keď vidím babičku, čo ledva obsedí. Mladí počkajú. Verila som, že mi to bude vrátené, ale nevracia sa.“
V kubranskej obvodnej ambulancii sme už raz boli. Úplne v začiatkoch nášho projektu, za pani doktorkou Novákovou. Oblúkom sme sa vrátili znova, no tento raz za jej zdravotnou sestrou.
Janka Kusendová je už v dôchodkovom veku, ale stále ešte meria tlak, pichá injekcie a asistuje doktorke. V zdravotníctve pracuje už štyridsaťštyri rokov. Začínala na interne vo fakultnej nemocnici a posledné tri desaťročia pracuje v tandeme s pani doktorkou Novákovou. Dokonca sú dohodnuté, že spolu odídu aj na dôchodok. Je ale ťažké odísť, lebo lekárov ani zdravotných sestier nie je nazvyš.„Jedna pacientka nás pochválila, že je u nás spokojná už tridsať rokov a desí sa, kam pôjde, keď my skončíme,“ povedala Janka. V práci zažila už všeličo a nemá problém pomôcť ľuďom ani mimo ordinácie. Pacienti hovoria, že má zlaté ruky. Jedna mladá pani za ňou dokonca chodí až z Piešťan, keď potrebuje vziať krv či pichnúť injekciu. Dodá tiež, že poďakovanie začína byť vzácnosťou, lebo niektorí pacienti ani nepozdravia a hrnú sa dopredu.„Mladí ani nezaklopú a chcú hneď potvrdenie a razítko, lebo sa vraj ponáhľajú. A čo sme my, pošta?“
Popri práci Janka doma opatruje nevládnych rodičov. Mrzí ju, že keď s nimi ide na vyšetrenie či sa len objednať, iní zdravotníci jej nevyjdu v ústrety a nezohľadnia, že je tiež jednou z nich.„Darmo vravím, som tiež sestrička, musím utekať do roboty, nemohla by som skôr… Nič, čakajte ako ostatní! Ja si potom i s maminkou na vozíčku musím odsedieť štyri-päť hodín na každej tej ambulancii,“ sťažuje si sestra. Hovorí, že ona, naopak, vníma, keď je niekto starší a ubolený, vždy ho uprednostní.„Ja nemám to svedomie, keď vidím babičku, čo ledva obsedí. Mladí počkajú. Verila som, že mi to bude vrátené, ale nevracia sa,“ dodáva.