Ivana Surovská

O dnešnej ocenenej vieme spočiatku len toľko, že je blondínka s copom a pracuje v pekárni. Pripravíme potrebné rekvizity a vstupujeme do pekárne Dobrota. Máme šťastie, blondýna s copom stojí práve za pultom a okolo nej sa šíri nádherná vôňa čerstvého pečiva, chleba a koláčov.

Volá sa Ivana a najprv chce zavolať vedúcu, pretože je presvedčená, že ocenenie nepatrí len jej, ale celému kolektívu. Pán Žembera ho pôvodne takto aj formuloval, pretože nevedel, ako sa predavačka s copom volá. Ivana napokon preberá ocenenie pre seba i kolegyne. Podľa zákazníka totiž tunajšia pekáreň nie je len o kvalite a chuti pečiva, ale aj o prístupe personálu. Ivana tu pracuje len krátko, no za pultom strávila už dvadsaťšesť rokov. Nikto ju doteraz za jej prácu neocenil, a tak sa neubráni dojatiu a slzám.

Napokon sa spolu s kolegyňami radia, komu odovzdať ďalšiu nomináciu. Netrvá dlho a zhodnú sa, že by mala patriť Adike. Pripravíme šerpu, opečiatkujeme nominačnú listinu a mladé predavačky nás vedú dvorom pekárne, popri výrobe, až do kancelárie vedúcej. Všade navôkol sa šíri omamná vôňa čerstvo upečeného chleba.