Eva Gulišová

Odvaha, guráž, životný optimizmus, živý záujem o okolie, komunikatívnosť a jasná myseľ. To všetko sme obdivovali u pani Evy Gulišovej, ktorá týždeň po našej návšteve oslávila deväťdesiatku. Pozvala nás k sebe do bytu, ponúkla kávu, vodu a dala sa do reči.

V tejto časti mesta je pani Evka, povolaním zdravotná sestra, legendou. Veď mnohým z tunajších rodín doopatrovala príbuzných a najmä pomohla zamestnaným rodičom vyriešiť dilemu, kam dať deti. Opatrovala ich, hrala sa s nimi, učila ich, varila im a vymýšľala rôzne taktiky, ako ich primäť poriadne jesť. Zaspomínala si, že raz dokonca jednej chránenkyni porozkladala zrniečka ryže na biely papier na zemi, len aby dieťa naučila jesť. Všimla si, že sa dieťa najradšej hrá na zemi a fungovalo to. Doteraz si deti pamätá po mene a živo sa zaujíma o ich dospelé osudy. Je aj patrične hrdá na ich úspechy, tak ako ich vlastná mama či babka. „Môj muž veľmi ľúbil tie deti, aj ja,“ zaspomína čiperná dôchodkyňa. Muž jej zomrel pred dvanástimi rokmi. „Mala som dobrého muža, aj deti mám dobré. Až moc. Starajú sa o mňa, že mi to ide až na nervy,” povie žartom.

Ešte i vo svojich deväťdesiatich rokoch si sama navarí a nielen to. Celej rodine, deťom i vnúčatám vypeká torty vždy, keď majú narodeniny. „Ešte poslednú budem piecť mojej vnučke k dvadsiatym narodeninám a koniec,“ konštatuje babka. Pravda to však najskôr nebude, lebo pani Evka je známa tým, že ešte stále ochotne pečie aj susedom a keďže sama veľmi sladké nejedáva, všetko rozdá.

Medzi svoje koníčky stále počíta knihy. Už ich nemá kam dávať. V žánroch si nevyberá, číta, čo jej príde pod ruku. Teraz najčastejšie faktografické knihy z obdobia vojny, ktorú si ešte sama pamätá. Spomína, ako sa museli vysťahovať z Dubnice, kde bola zbrojárska fabrika. Usadili sa v Trenčianskych Tepliciach, lebo tam mala jej mama dve sestry.

Nasledujúci týždeň sa stretne celá rodina, aby oslávila babkine deväťdesiate narodeniny. Vnuk jej vyrobil pozvánku. Pani Eva chytí do ruky dotykový mobil a listuje v galérii ako tínedžerka, aby nám ukázala vnukov výtvor. Nepotrebuje na to ani okuliare.