Alexandra Šrámková

Od fontány s vodníkom mierime do Verejnej knižnice na Soblahovskú ulicu. Ono sa to pani učiteľke povie, že knižnica je kúsok za školou pri tržnici, ale nájdite si ju. Nik, koho sa spýtame, netuší, kam nás poslať. Nedávno sa totiž presťahovala a kto čaká prehľadnú veľkú tabuľu s šípkami, ten tam stojí dodnes. Napokon máme šťastie a dáma v najlepších rokoch nás naviguje na poschodie novej budovy, ktorú máme pred nosom.

Podľa popisu spoznávame knihovníčku Alexandru. Naša návšteva ju vyvedie trochu z miery, ale napokon sa teší nečakanému oceneniu. Dozvedáme sa, že knižnica je tu presťahovaná len krátko a predošlé priestory mali radšej. V policiach je odhadom dvadsaťtisíc kníh a o čitateľov nemajú núdzu. Zrejme aj vďaka obetavým učiteľkám, ktoré sem vodia svoje triedy.

Alexandra sa v práci knihovníčky našla. Sama rada číta, najmä reálne príbehy. Veľmi rada komunikuje s ľuďmi. Niektorí sa jej pri debate o knihách aj otvoria a zveria a niekedy, keď je tých rozhovorov veľa, cíti sa vyčerpaná a potrebuje dobiť energiu. Na to je najlepšia prechádzka v prírode, napríklad v lesoparku na Brezine.