Roman Lackovič

Ochotného konateľa dopravnej spoločnosti hľadáme najskôr na Palackého ulici v centre mesta, kde má podľa vizitky sídlo jeho firma. Nedávno sa však presťahovali. Skúšame si dohodnúť stretnutie telefonicky, no náš adresát práve cestuje na letisko do Budapešti.

Dnes sme nikoho nenašli doma. Robíme si smutné selfie pred bývalým sídlom firmy. Náladu nám zdvihne partia druhákov zo Strednej odbornej školy letecko-technickej, ktorí sú na love historických pamätihodností Trenčína. Úlohy sa chopia s riadnou dávkou kreativity. Pri morovom stĺpe sa fotia ako obete moru, pred Katovým domom zas nafotia rekonštrukciu popravy. Dozvedáme sa, že aj ich triedny učiteľ by si zaslúžil ocenenie za trpezlivosť, akú s nimi má, a tak si dáme spoločný záber.

Na druhý deň ráno sedíme pri kávičke u sympatického dopravcu. Pôvodne chcel byť lesníkom, no osudnou sa mu stala rodinná tradícia. Už jeho dedo bol vodičom autobusu. Cez deň sa venuje vedeniu firmy, ráno a po večeroch svojmu relaxu – ovečkám. Chová ich na lazoch v Drietomskej doline.

Vieme si ho predstaviť ako baču, dokonca aj ako Jánošíka. Svojou výškou by pokojne mohol konkurovať Paľovi Bielikovi. Roman je pozorný a ochotný hostiteľ. Má za sebou zaujímavú kariéru inžiniera v dvoch známych elektrárňach, a tak sa rozhovor zvrtne na energetiku i politiku. Po polhodine sa lúčime bohatší o príjemný zážitok zo stretnutia s úspešným, no zároveň prajným podnikateľom.