„Neviem, či to mám brať, že to zvyšuje alebo znižuje moju hodnotu. Už som myslel, že dostávam profesorský titul. Len si neviem spomenúť, kedy som odovzdal prácu.“ „Kamenné múzeum Zamarovského je len mediálne uchopiteľným výsledkom celého kontinuálneho procesu rôznych aktivít.“ „Zistil som, že je to taká slasť vidieť ich radosť, že ich poďakovanie je pre mňa viac ako sto eur.“ „Konečne vytiahnite z kufríka ten milión.“
Július Bruna
Povolanie: architekt
Lokalita: Trenčín - Juh I
Dátum ocenenia: 31. 8. 2026
„Neviem, či to mám brať, že to zvyšuje alebo znižuje moju hodnotu. Už som myslel, že dostávam profesorský titul. Len si neviem spomenúť, kedy som odovzdal prácu.“ „Kamenné múzeum Zamarovského je len mediálne uchopiteľným výsledkom celého kontinuálneho procesu rôznych aktivít.“ „Zistil som, že je to taká slasť vidieť ich radosť, že ich poďakovanie je pre mňa viac ako sto eur.“ „Konečne vytiahnite z kufríka ten milión.“
Dnes nie je náš šťastný deň. Chodíme po Ulici Zelnica a hľadáme niekoho, kto by nám poradil, kde nájsť oceneného človeka, ktorému sa nevieme doklopať ani dovolať. Na ulici s nami komunikujú len domáce zvieratá a tie nič neprezradia. Podobne pochodíme i pred ordináciou všeobecnej lekárky v Kubrej. Tu majú pre zmenu dovolenku. Navlas rovnakú situáciu sme na tomto istom mieste už raz zažili. Úplne na začiatku projektu v máji. Za tretím dnešným oceneným ideme na sídlisko Juh s vedomím, že doma ho človek takmer nezastihne, lebo je večne niekde rozlietaný. A čuduj sa svete, nie je to celkom pravda.
Július Bruna je po celý svoj život spojený s Trenčínom. Ako architekt si viac ako iní uvedomuje historickú hodnotu stavieb v meste. Usiluje sa o zachovanie vzácnych budov, ktoré síce nie sú chránenou pamiatkou, no sú v kontexte regiónu jedinečné. Bruna bol jedným z ľudí, ktorí sa snažili o zachovanie aspoň tej časti textilky Merina, ktorú búrali pre účely developerského projektu. Bola raritnou technickou pamiatkou, žiaľ, podarilo sa uchovať len torzo výrobných priestorov.
S aktivitami architekta Brunu je úzko spätý vznik múzea Vojtecha Zamarovského.
„Kamenné múzeum Zamarovského je len mediálne uchopiteľným výsledkom celého kontinuálneho procesu rôznych aktivít,“ vysvetľuje. Včera skončili s tímom archeológov a architektov prieskum lokality v Zamarovciach, kde sondy potvrdili základy hradiska, ktoré bolo prvým sídlom rodu Zamarovských.
„Je to dôkazom toho, že tento osemsto rokov zdokumentovaný rod, bol obrovským prínosom pre Slovensko. Oni boli vo všetkých funkciách od župy, cez mesto až po biskupský úrad,“ povedal a dodal, že vo svete sa nachádza najmenej päťdesiat potomkov tohto rodu.
Bruna je jedným z pamätníkov, ktorí boli pri zrode sídliska Juh a ako architekt už päťdesiat rokov sleduje a ovplyvňuje jeho podobu. Dnes spolupracuje aj v rámci projektov Trenčín 2026. Napríklad na súťaži dizajnového riešenia podchodu vedúceho od železničnej stanice do centra alebo na výstave súčasného umenia, ktorá bola nainštalovaná priamo v priestoroch železničnej stanice, ktorá sa dnes rekonštruuje. Hovorí, že Trenčín 2026 priniesol v kultúre a umení mnoho pozitívneho.
„Sú tam aj prínosy v umení, v urbanizme, ktoré sú rôzne uchopiteľné a pochopiteľné a ľudia ich vnímajú rozpačito. Zvlášť, ak nie sú dostatočne vysvetlené,“ povedal. Pochvaľuje si, že vzniklo veľa architektonicky cenných riešení. Ako príklad uviedol riešenie pešej zóny, Župný dom či Alúvium.
„Ja nerozlišujem od najmenších projektov po najväčšie. Všetky majú svoj význam. Aj tieto stromy okolo sme si vysadili sami, aby sme mali okolité prostredie, ako sa patrí,“ dodal.
Julo Bruna je dôchodcom, no stále sa niečomu venuje, niečo navrhuje, skicuje, rysuje, objavuje. Ak ho nestretnete pri vykopávkach, tak možno na lavičke, ako maľuje ľudí z ulice alebo spolucestujúcich vo vlaku. Portréty im obyčajne daruje.
„Zistil som, že je to taká slasť, vidieť ich radosť, že ich poďakovanie je pre mňa viac ako sto eur,“ povie a dodá, že čaká ten milión, ktorý vytiahneme z nášho kufríka.
