„Fakt oceňujete ľudí, že zlepšujú iným náladu? Keď ste to povedali, mne presne napadla ona, Monika. Ju naspäť nemôžem?“ „Bol taký šťastný, že si neustále náušnicu obzeral v zrkadle. Chcel to už od štyridsiatky, no jeho bývalá manželka bola proti. Až po rozvode si splnil sen.“ „Aby tie deti, ktoré sa niekedy aj po mesiacoch dostanú do rodín, mali aj nejaké fotky, spomienky zo začiatku svojho života, tak ako deti v milujúcich rodinách.“
Kristína Hlucháňová
Povolanie: zlatníčka
Lokalita: Trenčín - stred mesta
Dátum ocenenia: 10. 9. 2026
„Fakt oceňujete ľudí, že zlepšujú iným náladu? Keď ste to povedali, mne presne napadla ona, Monika. Ju naspäť nemôžem?“ „Bol taký šťastný, že si neustále náušnicu obzeral v zrkadle. Chcel to už od štyridsiatky, no jeho bývalá manželka bola proti. Až po rozvode si splnil sen.“ „Aby tie deti, ktoré sa niekedy aj po mesiacoch dostanú do rodín, mali aj nejaké fotky, spomienky zo začiatku svojho života, tak ako deti v milujúcich rodinách.“
Na Námestí sv. Anny je viac ako jedno zlatníctvo. To prvé bolo pre dovolenku zavreté, no Janka si všimla, že adresa nesedí, a tak sme sa posunuli o pár metrov ďalej. Medzi jagavou, no chladnou krásou drahých kovov a kameňov sálalo teplo, o ktorom písala autorka ocenenia. Obklopovalo sympatickú predavačku, ktorá si nás premeriavala pohľadom a pochválila naše kostýmy.
Kristína je zlatníčkou. Poradí, poukazuje, s úsmevom a trpezlivo počúva priania zákazníkov. Ak treba nastrelí i náušnice. Hoci sa zdá, že na tom nie je nič zložité, opak je pravdou. Na uchu sa nachádza viacero akupunktúrnych bodov a ich neznalosť by mohla mať trvalé následky.
„Mám taký prístroj, ktorým prejdem to ucho, a kde zaznamená akupunktúrne body, tam náušnicu nesmiem dať,“ vysvetľuje. Najčastejšie dáva náušnice malým deťom po štvrtom mesiaci života, veľkou skupinou záujemcov sú potom pubertiaci a nedávno dokonca prišiel šesťdesiatnik s priateľkou. Chceli nastreliť náušnicu. Jemu. Ona prišla ako podpora.
„Bol taký šťastný, že si neustále náušnicu obzeral v zrkadle. Chcel to už od štyridsiatky, no jeho bývalá manželka bola proti. Až po rozvode si splnil sen,“ dodala.
Kristína je jednou z dobrovoľníčok zapojených do projektu Dominika pre Kukulíka. Tieto dámy sa chodia do nemocnice starať o novorodeniatka, ktorých sa vlastné mamy vzdali a čakajú na adopciu.
„K jednému bábätku chodíme dve-tri, ako kto môže. Prebalíme ich, dáme im papať, pomojkáme sa s nimi. Sme tam dve-tri hodiny a ideme domov,“ hovorí Kristína. Dodáva, že v Trenčíne takto chodí pomáhať s bábätkami asi tucet dobrovoľných „Dominík“. Každé dieťatko má svoj kufrík, svoj pamätníček, do ktorého mu každá z dobrovoľníčok, ktorá za ním chodí, niečo napíše.
„Aby tie deti, ktoré sa niekedy aj po mesiacoch dostanú do rodín, mali aj nejaké fotky, spomienky zo začiatku svojho života, tak ako deti v milujúcich rodinách,“ hovorí Kristína. Sama má už šestnásťročného syna, ktorý sa snaží uhájiť si nezávislosť a vymaniť spod maminej pozornosti. Bábätká jej dávajú opäť pocit, že niekto potrebuje jej nehu i ochranu.
PS: Keď sme zaparkovali auto a chystali sa za Kristínou, o ktorej sme zatiaľ nič nevedeli, vedľa parkovacieho miesta na plote bola zakliesnená bábika. Gumené bábätko. Zvláštna náhoda.
