„Ja si tie podujatia skladám ako také filmy.“ „Už skoro nevládzeme chodiť na tie kultúrne akcie, toľko ich tu vzniká.“ „Milión rôznych vecí tam fungovalo vedľa seba a všetci to považovali za prirodzené.“
Pavol Čižmár
Povolanie: filmový režisér, projektový manažér
Lokalita: Trenčín - stred mesta
Dátum ocenenia: 2. 9. 2026
„Ja si tie podujatia skladám ako také filmy.“ „Už skoro nevládzeme chodiť na tie kultúrne akcie, toľko ich tu vzniká.“ „Milión rôznych vecí tam fungovalo vedľa seba a všetci to považovali za prirodzené.“
Naša koordinátorka Lenka nešla s ocenením priďaleko, len do susednej kancelárie.
Keďže zadanie znelo oceniť niekoho, kto prispieva k dobrej nálade a šíri pozitívne vibrácie do okolia, k reťazi ocenených pripojila kolegu Palina.
Pavol Čižmár nie je čižmár, lež filmový režisér, ktorý aktuálne pomáha vymýšľať, organizovať a koordinovať kultúrnu revolúciu nazvanú Trenčín 2026. Je programovým manažérom a okrem iných projektov má na starosti Garáž – festival mladej hudby, ktorý sa konal v novom kultúrnom priestore – Bunky na Looke.
„Tam sme si vyskúšali, ako ten priestor funguje a odvtedy tam fičia koncerty a komunitné akcie,“ hovorí s nadšením a spomenie projekt Gastronomické degustories, v ktorom sa zas snažia prepojiť gastronómiu s umením.
„Ja si tie podujatia skladám ako také filmy. Je v nich kúsok dramaturgie, výber prostredia, kam ich zasadíte, ako ich výtvarne spracujete,“ hovorí Pavol.
Pochvaľuje si, že v Trenčíne sa za posledné roky v oblasti kultúry pohlo veľa vecí dopredu. Vzniká množstvo nových priestorov určených na stretávanie sa ľudí a organizovanie rôznorodých komunitných podujatí. Pribúdajú kultúrne podujatia.
„Už skoro nevládzeme chodiť na tie kultúrne akcie, toľko ich tu vzniká,“ dodal.
Pavol je zároveň aktivistom Živých susedstiev, komunitného projektu v časti mesta, kde býva. Venuje sa projektu s priateľkou už päť rokov. Keď začínal, veľmi ho ovplyvnila návšteva Barcelony.
„Videl som jeden veľký živý park, kde ľudia spolu trávili čas, robili si tam oslavy narodenín, cvičili, tancovali. Seniori, mladí, malé deti. Milión rôznych vecí tam fungovalo vedľa seba a všetci to považovali za prirodzené. Povedal som si, že toto by som raz chcel i u nás,“ dodal na záver.