„Preto mi on hovoril, keď som mal v pondelok službu, že bude nejaké prekvapenie!“ „Už som sa vás nemohol dočkať, som veľmi rád, že ste prišli.“ (pacient)
Jozef Prostredný
Povolanie: dôchodca - elektrikár
Lokalita: Trenčín - Zlatovce
Dátum ocenenia: 17. 9. 2026
„Preto mi on hovoril, keď som mal v pondelok službu, že bude nejaké prekvapenie!“ „Už som sa vás nemohol dočkať, som veľmi rád, že ste prišli.“ (pacient)
Ceremoniár Peter zazvonil na zvonček pred rodinným domom. Z okna sa vyklonila manželka nominovaného, ktorá opatrne počúvala naše slová. Aj keď nám asi stále nedôverovala, predsa len vyšla von a vysvetlila, že manžela nájdeme v Zlatovciach, kde prerába synovi elektrinu na staršom dome.
Zistili sme, že máme hľadať dom postriekaný sprejom so starou červenou bránou. „Nemám mu volať?“ uistila sa. Pokrútili sme hlavami. „Nie, nech má také malé prekvapenie.“
Dom sme našli poľahky. Prešli sme bránou a až keď sme boli z druhej strany domu, začali sme vykrikovať. Objavil sa pán s bielymi vlasmi, ale plný života, ktorý bol zjavne v plnom pracovnom nasadení. Starší dom nebol v zlom stave, ale bolo treba prerobiť elektrinu v kuchyni.
Tvrdí, že je veľmi povzbudzujúce a naplňujúce, keď mu chorí ďakujú za prítomnosť pri ich lôžku. Zo začiatku to bolo pre neho veľmi ťažké a prvé dva roky to veľmi prežíval. No so svojím poslaním sa postupne naučil žiť. Do nemocnice chodieva každý pondelok, niekedy sa mu ujde služba i naviac. Medzi chorými strávi vždy min. 2,5 hodiny. Modlitba pri jednom pacientovi trvá 2 minúty. Keď sa niekto s ním chce rozprávať, venuje mu viac času. Zdravotné sestry sa návštevám Jozefa, ale aj ostatných dobrovoľníkov-rozdávateľov tešia.
Doma ho baví záhrada, ale občas ide aj na bicykel, do divadla. Momentálne prerába elektrické rozvody v synovom dome. Sám sa cíti ako spokojný a šťastný človek. Má štyroch vnukov.
