Gabriela Bohušová

Na konci sídliska Juh býva ocenená. Krátko zvoníme pri vchode, v ktorom sme už raz oceňovali. Máme šťastie a za malú chvíľu nám príde otvoriť mladá usmiata brunetka s rozpustenými vlasmi.

Gabika pred časom upratovala v školskej jedálni základnej školy, no dnes je nezamestnaná. Nevešia hlavu, berie to ako pozitívnu správu. Má doma dve deti a mladší syn práve nastúpil do prvého ročníka.

„Pánbožko to dobre zariadil, užívam si, že ho môžem ráno vodiť do školy. Pri dcérke som na to nemala čas,“ hovorí spokojne.

Mladá žena doma nemárni čas. Popri starostlivosti o rodinu študuje na strednej škole vychovávateľstvo a opatrovateľstvo. Do maturity jej chýbajú dva roky, takže ešte veľmi nerozmýšľala, čo po maturite.

„Možno by som rada niečo pri deťoch v škole, to by sa mi páčilo, ale nemám problém ani s opatrovateľstvom.“

Pri fotografovaní sme mali v pozadí graffiti na neďalekom múre. Gabika ale nechcela mať v pozadí maľbu, ktorá pripomínala čertíka. Nemá ich rada, lebo sa ich deti boja a ona je presvedčená, že aj umelecké diela vo verejnom priestore by mali pôsobiť skôr pozitívne.

„Ja by som bola radšej za niečo milé, krásne, veselé. Kvety, príroda, zvieratá, deti, usmiati ľudia,“ navrhuje motívy.

Možno by tam mohli byť i koláče, ktoré rada pečie. Je to jej relax. Najradšej klasiku, ako sú moravské koláče či bábovka. A kde sú deti, musia sa piecť i muffiny.

Na druhý deň ráno nám sľúbi nomináciu pre ďalšieho. Nemá ju ale prepísanú, a tak nás poprosí, aby sme chvíľu počkali. Posadíme sa na lavičku s výhľadom na prírodu a Gabika prinesie tácku s kávou a keksíkmi. Nezabudla ani na mlieko. Kým krasopisne prepíše pripravený koncept, my si vychutnávame voňavú kávu, ranné slniečko a pohľad na prírodu.