Renáta Iršová

Za sedemnásť týždňov projektu tren-ČIN sme stretli cez dvesto ľudí. Na nepatrnú chvíľu, na krátky rozhovor. Je síce povrchné vytvoriť si názor na druhého len z krátkeho náhodného stretnutia, ale človek sa neubráni a vyhodnocuje prvý dojem. Môže byť klamlivý, veď hodnota sa neraz ukáže až postupne. No fakt, že nás za tým človekom niekto poslal, napovedá, že ide o človeka, ktorý nežije len pre seba. V duchu sa snažím ten prvý dojem zosumarizovať.

Neha, radosť, oduševnenie, schopnosť trpezlivo počúvať a porozumieť, ukázať cestu a láska k deťom, v ktorej sú obsiahnuté všetky tie predošlé vlastnosti. Taký bol môj prvý dojem zo stretnutia a rozhovoru s pani učiteľkou Renátou Iršovou.

„Milujem svojich žiakov a strašne rada učím. Milujem ten proces,“ tak znela jej odpoveď na otázku, prečo si vybrala toto povolanie.

Učí na základnej škole pubertiakov, vekovú kategóriu, ktorá je výzvou pre každého rodiča, nieto ešte pre pedagóga. Vôbec sa na nich nesťažuje, naopak, hovorí o tom, že je to zložité obdobie, keď si deti začínajú hľadať miesto v živote. Renáta má na pubertiakov svoj osvedčený recept – pochopenie.

„Nezabudla som, akí sme boli v ich veku. Oni nemajú návod na život, ešte sa len hľadajú, skúšajú. Našou úlohou je pomôcť im dospieť,“ povedala. Dodala, že jej osobne pri komunikácii so žiakmi pomáha humor. Tínedžeri vedia oceniť empatiu, ak je učiteľ na ich strane.

„Často otočím na humor situáciu, ktorá by inak vypálila zle, príliš tvrdo. Oni si v tom momente uvedomia, že nemusia dobiedzať, rebelovať, nemusia útočiť, pretože nie je treba.“

Niet divu, že je stále v kontakte aj s bývalými žiakmi. Hovorí, že sú paradoxne najsrdečnejší tí najväčší lapaji.

„Občas ma pozývajú na chatu, stretávame sa na Kofole, na turistike i s rodičmi. Neprejde večer, aby som si s niekým nečetovala,“ dodáva.

Renáta považuje svoje povolanie zároveň za koníček a chvíľu zaváha, keď má niečo povedať o spôsobe, ako relaxuje.

„Ak sa pýtate, čo mi okrem učenia napĺňa dušu, tak je to príroda, turistika, cestovanie, čítanie kníh a predovšetkým moja rodina,“ dodáva nakoniec.