Dušana Kopuncová

Opäť reťazovo navštevujeme nemocnicu a siedmou ocenenou zo zdravotníckej bubliny je Dušana. Drobná blondína z oddelenia klinickej genetiky, kde sa snažia prísť chorobám na kĺb, na zúbok a na koreň.

Dušana vidí v ordinácii mnoho ľudského trápenia. Deti, manželské páry, tehotné mamičky. Všetci si sem prišli po nádej. O to viac sa cení jej láskavý prístup a milý úsmev. Ak sa Dušana práve nezvŕta v ordinácii či v laboratóriu pri mikroskope, venuje sa prácam okolo rodinného domu a starostlivosti o rodinu. Má dve dcéry. Obe už študujú na vysokých školách, no Dušana pôsobí tak mlado, že je to len ťažko uveriteľné. Budú mať doma psychologičku a ekonómku.

S manželom chodia na prechádzky, v poslednom čase ich baví nájme rýchlochôdza.

Dušana sa ospravedlňuje, že sa zhovárame len na chodbe, ale oddelenie sa práve prerába.

Opravujú sa toalety, robí sa pracovňa, sociálna miestnosť a teší sa, že pribudnú aj nové skrine.

Ani počas rekonštrukcie sa život na oddelení nezastaví, a tak sa s Dušanou lúčime.

Pri odchode stretávame pani doktorku Valachovú, ktorú sme tu oceňovali pred pár dňami.

So širokým úsmevom nás zdraví. Sestrička sa nadšene smeje a ukazuje doktorke šerpu.

„Pani doktorka, pozrite sa čo sa mi stalo.“