„Otec zisťoval rodokmeň, ale dostal sa len na prelom osemnásteho a devätnásteho storočia.“ „Dbám na to, aby práce z jednej triedy na rovnakú tému nepôsobili ako sériovka, ale aby boli každá originálom.“ „Tá kapela je najlepšia partia, akú som kedy zažil. Nemyslím na hudbu, ale na priateľstvo.“
Alexander Salviany
Prezývka: Šaňo
Povolanie: učiteľ výtvarnej výchovy
Lokalita: Trenčín - Zlatovce
Dátum ocenenia: 7. 9. 2026
„Otec zisťoval rodokmeň, ale dostal sa len na prelom osemnásteho a devätnásteho storočia.“ „Dbám na to, aby práce z jednej triedy na rovnakú tému nepôsobili ako sériovka, ale aby boli každá originálom.“ „Tá kapela je najlepšia partia, akú som kedy zažil. Nemyslím na hudbu, ale na priateľstvo.“
Priezvisko Salviany nie je v našich končinách časté a Alexander, učiteľ výtvarnej výchovy, ktorý sa ním hrdí, nám vysvetlil, že jeho predkovia možno pochádzajú zo severu Talianska, kde je to celkom bežné meno.
„Otec zisťoval rodokmeň, ale dostal sa len na prelom osemnásteho a devätnásteho storočia, kedy sa meno pomaďarčilo a miesto mäkkého i sa na konci ocitol ypsilon a na začiatku sz,“ vysvetľuje Alexander.
Kto vie, možno zdedil umelecký talent práve po vzdialených predkoch z krajiny Michelangela a Leonarda. V každom prípade učí deti rozumieť výtvarným technikám a snaží sa v nich rozvíjať fantáziu.
„Dostala sa mi do rúk malá knižka zo šesťdesiatych rokov s názvom Umenie alebo gýč a uvedomil som si, že to, čo učím, je gýč,“ vysvetľuje. Pochopil vtedy, že i gýč sa dá učiť dobre a zároveň pochopil, čo sú základy, ktoré deťom musí vštepiť. Snaží sa ich naučiť kriticky rozmýšľať, analyzovať zdroje inšpirácií, užívať si tvorbu a nebáť sa využiť vo výtvarnom prejave aj humor. Nebrať sa príliš vážne. Hranice gýču sú podľa neho individuálne, ale platí, že je to niečo ľúbivé, čo sa podsúva obecenstvu, kalkuluje s vkusom väčšiny a nebýva originálne.
„Dbám na to, aby práce z jednej triedy na rovnakú tému nepôsobili ako sériovka, ale aby boli každá originálom,“ hovorí. Jeho ambíciou je dokázať deťom vštepiť láskavosť k ľuďom.
Šaňa jeho priateľ ocenil za to, že je pozorným poslucháčom. Stretávajú sa ako priatelia pri rôznych príležitostiach, napríklad na skúškach redmetalovej revival kapely, v ktorej Šaňo udáva rytmus na bicích a Braňo hrá na basgitare.
„Tá kapela je najlepšia partia, akú som kedy zažil. Nemyslím na hudbu, ale na priateľstvo,“ dodal.
Po nomináciu sme si zašli k Šaňovi na chalupu po prarodičoch, kde trávi už šiesty týždeň. Nomináciu písal fixkou, lebo iný písací nástroj na chalupe nenašiel. Adresu oceneného mi zas napísal na papier formátu A3, vytrhnutý zo starej kroniky socialistických záväzkov. V celej kronike som nevidel ani jeden.
Spoločnosť nám na dvore robila Lara, sučka vlčiaka, o ktorú sa stará namiesto kamaráta Braňa. Ten sa jej kvôli práci musel vzdať.
Lara nás pozorne počúvala, bola hravá a spoločenská. Aký pán, taký pes.