Máme meno. Niekedy adresu. Niekedy telefón. A niekedy skoro nič.
Potom už len vyrážame do ulíc Trenčína a hľadáme človeka, ktorý zatiaľ vôbec netuší, že si ho niekto všimol a rozhodol sa mu poďakovať. Zvoníme pri dverách, pýtame sa susedov, kolegov aj náhodných okoloidúcich. Občas prídeme neskoro, občas na nesprávne miesto a niekedy nájdeme oceneného tam, kde by sme ho vôbec nečakali.
A potom príde moment, kvôli ktorému to celé robíme.
Prekvapenie. ČIN. A ďalšie meno.
Takto už niekoľko mesiacov putuje trenČIN mestom.
Pozrite sa, ako to vyzerá, keď sa z jedného mena stane jedno skutočné stretnutie.