Erika Oríšková

Adresu pani doktorky Oríškovej sme si vygooglili a bez problémov i našli. Škoda len, že už na nej nebýva. Skúsili sme teda telefón a trafili na druhý raz.

Ocenená lekárka už ako dieťa navštevovala nemocnicu, v ktorej pracovala jej mama a keďže starostlivosť o druhých jej bola blízka od malička, naplnenie svojich ambícií našla v práci na neonatologickej klinike trenčianskej fakultnej nemocnice. Dnes už je v dôchodkovom veku, ale tri dni v týždni ešte stále pracuje. Hovorí, že sa nevie od tej roboty odstrihnúť, lebo ju veľmi baví. Zdá sa jej však, že mladšie generácie už profesiu lekára vnímajú inak.

„Mladí budujú si svoju kariéru, chcú zarobiť veľa peňazí a mať veľa voľna,“ povedala. Ona už na základnej škole vedela, že chce pomáhať ľuďom a študovať medicínu, lebo byť lekárom je poslanie. Zdá sa jej, akoby tá myšlienka už dnes neplatila.

„Manžel je po ťažkej operácii srdca a, bohužiaľ, tá komunikácia s pacientom je biedna, a to my nie sme laici. Čo potom tí obyčajní ľudia?“

Problém tohto prístupu je práve v tom, čo už spomenula. V prioritách nastupujúcej generácie lekárov. Lekárka tiež s obavami sleduje prudký pokles pôrodnosti. Pred covidom sa na Slovensku rodilo päťdesiatdva až päťdesiatpäťtisíc detí ročne a podľa posledných štatistík je ich sotva štyridsaťdvatisíc. Hovorí, že viac detí sa na Slovensku rodilo aj počas rokov druhej svetovej vojny.

„Ľudia v prvom rade riešia kariéru, dom, psa. Manželský pár, on po tridsiatke, ona po dvadsaťpäťke, reálne rozmýšľa, či ona nepôjde na prerušenie tehotenstva, čo by mali byť radi, že sa im to takto podarilo,“ čuduje sa lekárka. Neraz bola svedkom situácie, keď žena po tridsiatke mala problém otehotnieť. A podľa jej skúseností rovnaký problém so schopnosťou reprodukcie majú i muži.

„Veľa robí podľa mňa ten čas strávený pri počítači a tiež v posilňovni, kde prepínajú svoje sily,“ dodala.

Rozobrať všetky príčiny klesajúcej demografickej krivky sme nestihli, čakali nás ďalší ocenení. Pokochali sme sa ešte množstvom drobností, ktorými mala pani doktorka vyzdobený interiér jedálne a kuchyne, kde nás usadila. Od zbierky hrnčekov, obrazov po originálne kríže rôzneho pôvodu nad zárubňou až po množstvo magnetiek, ktoré napovedajú, že vášňou domácich je cestovanie. Nastal čas, aby sme i my zbalili svoj kufor a s prianím dobrého zdravia sa porúčali.