„Myslíte, že túžim po tom, aby ma pozvali na hrad?“ „Jednoducho som vyberal skladby podľa toho, kde sa spievalo. Keď bol kostol, tak cirkevná muzika, keď mesto, tak svetská hudba. Najradšej som mal vážnu hudbu, obdobie renesancie, ale aj moderná muzika má svoje čaro.“
Jozef Vakoš
Povolanie: dôchodca, pedagóg a kultúrny pracovník
Lokalita: Trenčín - Zlatovce
Dátum ocenenia: 12. 8. 2026
„Myslíte, že túžim po tom, aby ma pozvali na hrad?“ „Jednoducho som vyberal skladby podľa toho, kde sa spievalo. Keď bol kostol, tak cirkevná muzika, keď mesto, tak svetská hudba. Najradšej som mal vážnu hudbu, obdobie renesancie, ale aj moderná muzika má svoje čaro.“
„K spevu ma viedol otec, celý život ma cepoval,“ spomenul pán Jozef. Popri Trenčíne stíhal dirigovať i spevokol v Dubnici. Aranžoval, učil, vyberal repertoár. Na ten mal zvlášť šťastnú ruku. Vyberal skladby, ktoré sa páčili spevákom, dokázali ich technicky zvládnuť tak, aby boli zároveň príťažlivé pre publikum.
„Jednoducho som vyberal skladby podľa toho, kde sa spievalo. Keď bol kostol, tak cirkevná muzika, keď mesto, tak svetská hudba. Najradšej som mal vážnu hudbu, obdobie renesancie, ale aj moderná muzika má svoje čaro.“
Dnes má pán Vakoš pár rokov pred osemdesiatkou, dirigentskú paličku zavesil na klinec a na koncertoch spevokolu ho stretnete už len ako diváka. Naplno sa venuje práci okolo domu a v záhrade. Tiež patrí k tej sorte seniorov, ktorí nemajú problém s používaním počítačov a surfovaním po sieti.
„Trochu som tej hnusobe prepadol, lebo sa tam všeličo podozvedám a potom sa zas zožieram,“ hovorí napoly žartom.
So zaslúžilým dirigentom sme sa rozlúčili, lebo čakal fúru dreva, ktorú potreboval spratať a nebolo kedy postávať na slniečku. Ešte energický stisk ruky a smiech na pozdrav.
