Jaroslav Sádecký

Jaroslav je ten vzácny druh chlapa, ktorému sa na Dolniakoch hovorí: ezermešter – tisícmajster. Je to zručný, pracovitý a hlavne ochotný chlap. Na zavolanie príde opraviť strechu, splachovač, vodovod a bárčo, čo práve treba. On nehovorí o tom, ako sa čo má, ako sa čo dá, on to jednoducho urobí.

Pôvodným povolaním je pokrývač a nielen taký hocijaký. Robil strechy domov i kostolov v rodnej Súči i v Rajeckej Lesnej. Pracoval na Cypre, v Kazachstane a jedenásť rokov aj v Rusku.

„Tam sme bývali akože v hoteli, ale bola to zemľanka. Trinásti sme tam robili montované domky,“ zaspomínal a dodal, že do práce jazdili po prašnej ceste asi štyridsať kilometrov na vetrieske. Tvrdí však, že ich robotu si tam vážili viac ako v Nemecku či inde vo svete. Dali im robiť len odbornú prácu. Pokrýval strechy a popri tom ešte stíhal robiť svojej partii predáka i kuchára. Raňajky, obedy, večere.

Má pred sedemdesiatkou, ale energie viac než hociktorý päťdesiatnik. Ako dôchodca pomáhal v strojárskej firme a nemal problém chodiť do práce na štvrtú ráno. O pol štvrtej sadol na bicykel a išiel.

„Zo štyri razy som takto skoro ráno aj fúkal, policajti mi neverili, že idem do roboty.“

Jaroslav ešte stále pracuje ako údržbár v hoteli. Má zlaté ruky, je spoľahlivý a srdečný.

Má rád hory, cyklistiku a za mlada hrával aj futbal, slávne súčanské derby. Dnes ho baví najmä cestovanie. S manželkou si doprajú more. Boli aj v Bosne, Turecku a dokonca v Karibiku.