„Snažíme sa takto zasiať zrniečko nádeje do detských sŕdc aj mimo Boží chrám. Deti sa takto môžu stretávať, spoznávať a prijímať do svojho života niečo pozitívne.“ „Žijeme predsa v jednom meste, budujeme preto priateľstvá a usilujeme sa o otvorenejšie rodinnejšie vzťahy.“ „Niekedy je to náročné a sme naozaj 24/7 v práci. Plánovali sme výlet s našimi dvomi synmi a do toho prišiel telefonát s prosbou, že potrebujú zaopatriť mamičku v nemocnici. Rodinné plány museli ustúpiť.“
Jaroslav Jurko
Povolanie: evanjelický kňaz
Lokalita: Trenčín
Dátum ocenenia: 17. 8. 2026
„Snažíme sa takto zasiať zrniečko nádeje do detských sŕdc aj mimo Boží chrám. Deti sa takto môžu stretávať, spoznávať a prijímať do svojho života niečo pozitívne.“ „Žijeme predsa v jednom meste, budujeme preto priateľstvá a usilujeme sa o otvorenejšie rodinnejšie vzťahy.“ „Niekedy je to náročné a sme naozaj 24/7 v práci. Plánovali sme výlet s našimi dvomi synmi a do toho prišiel telefonát s prosbou, že potrebujú zaopatriť mamičku v nemocnici. Rodinné plány museli ustúpiť.“
S počtom ocenených sa pomaly dostávame na číslo stoosemdesiat a zvoníme pri bránke evanjelickej fary. Otvorí nám mladý muž v krátkych nohaviciach a tričku. Poprosí nás o chvíľu strpenia a zmizne v dome. Čas čakania vezme Janka ako výzvu k hre s červeným ampliónom.
O malú chvíľu nám už podáva ruky slávnostne oblečený manželský pár, Eunika a Jaroslav Jurkovci, ktorí päť rokov zastávajú funkciu trenčianskych evanjelických duchovných pastierov. Pán farár je jemne nesvoj, lebo zatiaľ nevie identifikovať naše taláre, pani farárka pôsobí pokojnejšie a na tvári jej svieti jemný úsmev.
Jarko Jurko, ako ho familiárne volajú členovia cirkevného zboru, priniesol do Trenčína sviežeho ducha. Chvália si ho pre množstvo aktivít, ktoré nad rámec klasických povinností kňaza s manželkou organizuje pre rodiny miestnych farníkov. Od stretnutia rodín pri grilovačke či na prednáške, cez tábory pre deti a mládež až po turistiku a výlety.
„Snažíme sa takto zasiať zrniečko nádeje do detských sŕdc aj mimo Boží chrám. Deti sa takto môžu stretávať, spoznávať a prijímať do svojho života niečo pozitívne,“ vysvetľuje kňaz.
S manželkou Eunikou sa pritom nesnažia osloviť len evanjelikov, ale nadväzujú dobré vzťahy a spoluprácu aj s inými cirkvami a náboženskými spoločenstvami v meste.
„Chceme byť otvorení pre spoznávanie ľudí nielen našej vlastnej komunity, ale celkovej komunity Trenčanov. Žijeme predsa v jednom meste, budujeme preto priateľstvá a usilujeme sa o otvorenejšie rodinnejšie vzťahy,“ povedal farár.
Práce majú obaja viac ako dosť. Služby Božie slúžia okrem Trenčína i v Drietome a v Trenčianskych Tepliciach. V meste je nemocnica, domovy dôchodcov, hospic a všade si žiadajú farára. K tomu treba prirátať aj pedagogickú prácu s deťmi.
„Niekedy je to náročné a sme naozaj 24/7 v práci. Plánovali sme výlet s našimi dvomi synmi a do toho prišiel telefonát s prosbou, že potrebujú zaopatriť mamičku v nemocnici. Rodinné plány museli ustúpiť,“ hovorí pani farárka.
Po novú nomináciu prichádzame na faru o dve hodiny neskôr. Odovzdá nám ju opäť uvoľnený usmievavý muž v tričku a krátkych nohaviciach.
