„Kvalitná socha vznikne, keď dokáže materiál vibrovať duchovnú energiu, keď je to v rovnováhe. Tak to majú Rodinove i Michelangelove sochy. Päťdesiat na päťdesiat.“ „Ja v človeku hľadám ľudskosť. Viete, my tu nežijeme každý len pre seba, ale jeden pre druhého, tak aby sme po sebe niečo zanechali. Inak to nemá zmysel. Celá existencia ľudstva je vo vzťahu k vesmíru nepatrná.“
Igor Mosný
Povolanie: sochár
Lokalita: Trenčín - Zlatovce
Dátum ocenenia: 29. 7. 2026
„Kvalitná socha vznikne, keď dokáže materiál vibrovať duchovnú energiu, keď je to v rovnováhe. Tak to majú Rodinove i Michelangelove sochy. Päťdesiat na päťdesiat.“ „Ja v človeku hľadám ľudskosť. Viete, my tu nežijeme každý len pre seba, ale jeden pre druhého, tak aby sme po sebe niečo zanechali. Inak to nemá zmysel. Celá existencia ľudstva je vo vzťahu k vesmíru nepatrná.“
S občianskym združením Veselé Zlatovce na kultivovaní života miestnej komunity spolupracuje veľa ľudí. Medzi nimi i známy výtvarník Igor Mosný. Podieľal sa na renovácii kríža, ktorý dominuje centru Zlatoviec. Jeho doménou je sochárska tvorba i kresba. Odlieva sochy do bronzu, tesá ich do kameňa, ako materiál používa aj drevo, pracuje s keramikou. Materiály vzájomne kombinuje a vytvára jedinečné diela, ktoré nájdete v exteriéroch i interiéroch. S jeho prácou sa môžete stretnúť v zahraničí aj v slovenských mestách. Niekoľko desiatok diel nájdete i v Trenčíne a okolí, napríklad pomník obetiam svetových vojen v Trenčianskych Stankovciach či populárnu fontánu v centre Trenčína, ktorú široká verejnosť pozná ako vodníka Valentína.
Igor žije a tvorí v mestskej časti Zlatovce a spolu s manželkou nás pozvali na kávu. On je sochár, ona grafička. Kam oko dohliadne, sú sochy z rôznych materiálov, skice, pracovné nástroje, väčšie či menšie umelecké diela, plastiky i obrazy. Igor nás vezme do dielne a ukazuje práve rozpracované diela. Práca sochára je spojením pragmatizmu a duchovna. Výtvarná predstava musí byť podložená znalosťami technických možností použitých materiálov.
„Kvalitná socha vznikne, keď dokáže materiál vibrovať duchovnú energiu, keď je to v rovnováhe. Tak to majú Rodinove i Michelangelove sochy. Päťdesiat na päťdesiat.“
Igor nám medzi množstvom plastík ukazuje jednu nazvanú Veľký syn malého národa. Jej centrom je kartička s portrétom M. R. Štefánika a grafikou jeho mohyly na Bradle.
„Tá kartička je z roku 1965 a babka mojej manželky ju mala zavesenú nad dverami,“ vysvetlí súvislosti sochár a dodá, že rád používa nájdené predmety, ktoré spája v plastikách do nových súvislostí a dáva im nový život.
Do rozhovoru sa pridá i pani domu, ktorá roky pracovala v Galérii M. A. Bazovského. V záhrade obdivujeme jej keramické plastiky. Ocenenie pre manžela potešilo i ju. Podľa jej slov sú domáci umelci často opomínaní a zaslúžili by si viac pozornosti a príležitostí, možno i v rámci projektov Trenčín 2026.
Igor Mosný prešiel so svojimi plastikami kus sveta. Mal možnosť vnímať pozíciu umenia v rôznych kultúrach, a tak sa pýtame, ako vníma človeka a jeho potrebu umenia on.
„Ja v človeku hľadám ľudskosť. Viete, my tu nežijeme každý len pre seba, ale jeden pre druhého, tak aby sme po sebe niečo zanechali. Inak to nemá zmysel. Celá existencia ľudstva je vo vzťahu k vesmíru nepatrná.“
Otázok máme tisíc, ale našou prácou je výtvarníka oceniť, vysvetliť mu podstatu projektu, s ktorým sme ho navštívili a poprosiť ho, aby ocenil niekoho ďalšieho. Napokon nejdeme ďaleko, len cez ulicu k Igorovmu súpútníkovi a priateľovi zo študentských čias.